Rozlohou neveľké Slovensko oplýva množstvom prírodných krás, historických aj kultúrnych pamiatok. Domácich aj zahraničných návštevníkov však okrem tatranských štítov, malebných dediniek či fascinujúcich jaskýň lákajú aj viaceré európske či dokonca svetové rarity.
Čertova skala
Nevšedný a v strednej Európe ojedinelý prírodný útvar sa nachádza v prírodnej rezervácii Boky. Sploštený sopečný balvan, zasadený na okraj strmého skalného brala, spája s podkladom len veľmi malá plocha. Pôsobí to síce vratko, toto spojenie je však pevné. Podľa povesti chcel balvan kedysi čert zhodiť na obyvateľov obce Budča, ale zastihol ho denný svit, kameň mu vypadol z pazúrov a pristál na neďalekom kopci.
Korňanský ropný prameň
Na okraji kysuckej obce Korňa sa ako jediný v strednej Európe zachoval menší povrchový výver ropy. Hoci má prameň veľmi kvalitnú ropu, nie je jej tu toľko, aby sa oplatila ťažba. Občania Korne ju v minulosti používali na svietenie či kúrenie – istý pán si údajne náterom z nej dokonca zakonzervoval svoju drevenicu. Výver ropy občas sprevádzajú výrony samozapaľujúceho sa metánu, tu a tam sa ozve i tajomné bublanie.
Slovenský orloj
Kysucká obec Stará Bystrica sa pýši jedinečnou atrakciou. Slovenský orloj predstavuje najväčšiu drevenú sochu na Slovensku. Má tvar štylizovanej Panny Márie, patrónky Slovenska, a jeho vonkajšiu výzdobu tvoria sochy významných osobností našich dejín. Každú celú hodinu sa na orloji objavujú sošky svätcov spätých s históriou Slovenska ako sv. Cyril a Metod, sv. Svorad a Benedikt či sv. Gorazd. Súčasťou orloja je okrem hodín i astroláb.
Turecké studne v Krupine
Východne od centra Krupiny leží turisticky veľmi atraktívna lokalita Štrampľoch. Do bývalého kamenného lomu sú vytesané zaujímavé skalné úkryty – Turecké studne. V 19. a 20. storočí pravdepodobne slúžili ako provizórne obydlia miestnej chudoby, aké však bolo ich pôvodné určenie, sa dodnes s určitosťou nevie. Podľa niektorých mohlo ísť o turecké skrýše zo 16. – 17. storočia, ktoré sa spomínajú i v niektorých historických prameňoch, mohli to však byť aj pivnice či dokonca kúpele.
Stratený budzogáň
Jeden z najpodivuhodnejších skalných útvarov na Slovensku je Stratený budzogáň v Súľovských vrchoch. Miestni ho nazývajú aj Zlámaná skala. Tento fenomenálny úkaz je vysoký 12 metrov a jeho podobnosť s obrím kyjom vraj vôbec nie je náhodná. Povesť totiž vraví, že ide o skutočný budzogáň, ktorý istý obor vyrezal z čarovného stromu, hromoduba, a potom ho od zlosti, že si pri práci polepil ruky miazgou, zabodol do zeme a kyjak skamenel.
Šikmá veža vo Vrbovom
Azda najcharakteristickejšia kultúrna pamiatka Vrbového je Šikmá veža. Zvonica postavená v 19. storočí hneď vedľa Kostola sv. Martina sa v dôsledku priúzkych základov a výrazného zamokrenia pôdy po dlhotrvajúcich dažďoch v roku 1930 naklonila o takmer meter od zvislej osi. K veži sa podľa miestnych viaže povesť, že „na koho raz padne, toho dočista zabije“. Odborníci však vravia, že takýto scenár je vysoko nepravdepodobný, pretože v roku 1931 stavbu zastabilizovali betónovou injektážou.
Badínsky prales
Kto by chcel vidieť skutočný, ľudskou rukou nedotknutý prales, nemusí cestovať do Amazónie. Niekoľko sa ich nachádza i u nás. Najznámejší z nich je určite Badínsky prales v Kremnických vrchoch. Prísne chránená lokalita predstavuje pozostatok prastarých karpatských hvozdov s výskytom 200- až 400-ročných stromov. Najväčšie z nich sú vyše 40 metrov vysoké a obvod ich kmeňov dosahuje často až päť metrov. Okrem prevzácnej flóry sa v lokalite vyskytujú i rôzne zriedkavé druhy živočíchov, napríklad rys ostrovid, medveď hnedý či vlk dravý.
Sväté schody v Malackách
Jednu z kópií Svätých schodov, po ktorých kráčal Ježiš Kristus v Pilátovom paláci v Jeruzaleme, dal v Malackách vybudovať gróf Pavol Pálffy. Nachádzajú sa v Kaplnke Svätých schodov v areáli františkánskeho kostola a kláštora. V schodoch, ktorých je dohromady 27, sa skrývajú vzácne relikvie svätých. Počas špeciálnych pobožností sa po nich kolenačky vystupuje a každý schod veriaci z úcty k relikviám pobozkajú.
Rozprávková vtáčia záhradka
V malebnom Revúckom údolí pod známym vrchom Čierny kameň sa skrýva jedinečný ekodvor Rozprávková vtáčia záhradka, nazývaná aj Vtáčí raj. Je to miesto s najvyššou hustotou vtáčích kŕmidiel a búdok na jeden ár na celej zemeguli – veľkých samorastových kŕmidiel sa tu nachádza 60, búdok by sme narátali až 130. Počas celého roka poskytuje luxusné ubytovanie s plnou penziou najrôznejším druhom vtákov. Navštevujú ju dokonca aj vtáky zo vzdialených kútov Európy.
Bešeňovské travertíny
V tejto oblasti sa kedysi ťažil zlatý bešeňovský travertín. Na ploche prevyšujúcej tri hektáre dnes možno obdivovať unikátne travertínové kopy, bochníky, plošinky, kaskády i jazierko s občasným výronom plynov. Travertínovými kaskádami preteká niekoľko minerálnych prameňov bohatých nielen na vápnik, ale aj horčík, železo a síru, ktoré dodávajú lokalite krásny živý lesk. Bešeňovské travertínové útvary, z ktorých niektoré stále rastú, sa vyznačujú nezvyčajnou farebnou rozmanitosťou od bielej cez žltú a oranžovú až po červenú a hnedú. Na jar sú pritom farby na niektorých miestach živšie ako v lete, a to pre meniace sa zloženie minerálnych vôd.
Trúbiaci kameň
V lesoch neďaleko malebnej juhoslovenskej dedinky Sucháň sa skrýva azda najnevšednejší hudobný nástroj na Slovensku – Trúbiaci kameň, mohutná sopečná skala s dvoma otvormi na vrchnej strane. Pri správnom fúknutí do jedného z otvorov sa ozve prenikavé zatrúbenie. Kameň využívali podľa povesti v dávnych dobách Turci, ktorí ním zvolávali svojich ľudí z rabovačiek po okolí, preto sa niekedy nazýva i Tureckou píšťalou. Podľa inej verzie slúžil, naopak, domácemu obyvateľstvu, ktoré ho rozozvučiavalo na výstrahu pred blížiacimi sa pohanmi. Ťažko povedať, či ide o hračku prírody alebo dômyselný ľudský výtvor. K záhadám nevšedného hudobného nástroja patrí i vytesaný tajuplný obrazec a číslice.
Rímske kúpele v Dudinciach
Dudince sa okrem kúpeľov pýšia aj nevšednými travertínovými útvarmi – kopami a krátermi. Kedysi z nich vyvierala minerálna voda, dnes sú však všetky pramene okrem jedného nečinné, pretože vybudovaním moderných kúpeľov sa tok minerálnej vody odklonil. Najznámejší útvar je kamenná terasa zvaná Rímske kúpele, do ktorej boli pred stáročiami vytesané primitívne bazéniky. Usudzuje sa, že ich mohli vybudovať starí Rimania, podľa inej teórie však vznikli až v stredoveku.
Geoglyf koňa pod Spišským hradom
Nevšedné umelecké dielo možno obdivovať na severnom svahu hradného kopca a je viditeľné z hlavnej cesty. Podobné vyobrazenie koňa sa nachádza na keltských minciach, nájdených pri archeologickom prieskume na Spišskom hrade. Geoglyf vytvoril z kusov travertínu v roku 2008 austrálsky sochár Andrew Roberts s pomocou miestnych obyvateľov. Kamene sú na seba poukladané bez použitia akéhokoľvek spojovacieho materiálu a tvoria múr vysoký a široký približne meter s celkovou dĺžkou prevyšujúcou 800 metrov.
Pomník starých mládencov
V krásnom prírodnom prostredí vŕšku Kováčová sa vypína jedinečná európska rarita – pomník starých mládencov. Túto nevšednú pamiatku vybudovali v roku 1962 členovia Spolku starých mládencov z Prestavĺk a pravidelne tu usporadúvali zábavy spojené s prijímaním nových členov. Adepti museli prejsť prijímacím rituálom, keď okrem iného tancovali s kozou oblečenou do šiat. Pomník starých mládencov má tvar ženskej postavy, na mieste hlavy má srdce a svokrine jazyky so zlomeným listom.
Najnižšie položené miesto na Slovensku
Na okraji obce Klin nad Bodrogom, v blízkosti romantického stredovekého kostolíka, leží najnižšie položené miesto na Slovensku. Označuje ho žulový obelisk, na ktorom je uvedená nadmorská výška 94,3 m n. m. Lokalitou vedie poľná cesta popri mŕtvom ramene Bodroga cez menšie mokrade so vzácnou mokradnou a močiarnou vegetáciou až k ľavému brehu rieky.
Spišský Jeruzalem
V spišsko-podhradskej lokalite Pažiť sa skrýva unikátna modelová krajinka Spišský Jeruzalem, podobná skutočnému Jeruzalemu. Vybudovali ju jezuitskí mnísi v rokoch 1666 – 1675, keď sa pre vojny s Turkami ľudia nevedeli dostať do Svätej zeme. Jadro tvoria tri kaplnky medzi Spišskou Kapitulou a Sivou bradou, jej súčasťou je však viacero stavieb. Katedrála sv. Martina v Spišskej Kapitule je miestom poslednej večere Pána, Kaplnka sv. Rozálie zodpovedá Herodesovmu palácu, Kaplnka sv. Františka Xaverského predstavuje sídlo Piláta Pontského, Kaplnka sv. Kríža na Sivej brade je povestná Golgota a sedem malých prícestných kaplniek symbolizuje hradby Jeruzalema.
Nádvorie Európy
Nádvorie Európy v Komárne vzniklo v atmosfére blížiaceho sa vstupu Slovenska do Európskej únie. Na malom námestí obdĺžnikového tvaru bok po boku stoja budovy reprezentujúce architektúru a stavebné slohy vyše 40 krajín a regiónov starého kontinentu. Dopĺňajú ich sochy uhorských kráľov, ale aj spolupatrónov Európy, štyri historické vstupné brány a množstvo ďalších zaujímavostí.
Skalné obydlia v Lišove
Drobná hontianska dedinka Lišov v Štiavnických vrchoch sa pýši unikátnymi historickými obydliami ručne vytesanými do tufových skál. Pôvodne vznikli zrejme ako útočisko ľudí pred Turkami, v neskorších obdobiach v nich nachádzali domov rôzni chudobní Lišovčania. Obytné priestory jedného z príbytkov, využívaného až do 20. storočia, tvorí viacero izieb od maličkých až po 30 metrov dlhú halu. V jednej z izieb je do skaly vytesaná aj posteľ a nočný stolík. Z obydlia vedie tajná chodba až k Lišovskému potoku, ktorá slúžila ako prístupová cesta k vode aj ako núdzový východ. Ďalšie z nich v minulosti využívalo miestne poľnohospodárske družstvo.
Slovanská modla v Turčianskej Štiavničke
Uprostred šírej lúky v južnej časti Turčianskej Štiavničky bolo zaujímavé kultové miesto starých Slovanov. V jeho strede stojí drevná modla zobrazujúca z každej strany iné slovanské božstvo: hromovládneho boha Perúna trímajúceho blesk, boha slnka Dažboga so slnečnými symbolmi, bohyňu jari Ladu s jarným kvetom v ruke a bohyňu zeme a plodnosti Mokošu s rohom, z akého sa v minulosti pilo. Modlu obkolesujú kultové kamene s vyrytými slovanskými symbolmi a menami božstiev v štylizovanej latinke a runovom písme. Z neďalekého stromu sa usmieva drevená bohyňa Živa, patrónka života a plodnosti.
Mojtínska jaskyňa
V malebnej vieske Mojtín, obkolesenej chrbtami Strážovských vrchov, kedysi nemali ľudia vlastný chrám, a tak chodievali na bohoslužby lesom do susednej obce Pružina. V roku 1855 napadlo farárovi vysvätiť miestnu jaskyňu, a tým ju povýšiť na kostol. Jaskyňa so skromnou krasovou výzdobou má dĺžku 46 metrov a do priestrannej ústrednej siene sa vojde 300-400 veriacich. Farár tu dal vybudovať oltár, priniesol sem sochy anjelov a Panny Márie aj obrazy svätcov. Počas druhej svetovej vojny slúžila jaskyňa istý čas ako úkryt.
