Nový unikátny biomateriál s veľkým potenciálom v oblasti liečby a regenerácie pohybového aparátu u ľudí vyvinuli vedci v Košiciach. Experimentálna štúdia založená na implantácii a testovaní preukázala jeho schopnosť vytvoriť pri traumatickom poškodení kĺbovej chrupky chýbajúcu kosť aj chrupku.
Biomateriál je nový svojím zložením aj spôsobom prípravy. „Ide o kompozitný netoxický biomateriál na báze chitosanu. Čo je dôležité, pri jeho príprave sa nepoužívajú nijaké toxické organické rozpúšťadlá a je sterilizovateľný štandardným postupom,“ priblížil Ľubomír Medvecký z Ústavu materiálového výskumu Slovenskej akadémie vied (ÚMV SAV) v Košiciach.
Spolu s vedúcim Katedry anatómie, histológie a fyziológie Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie (UVLF) Jánom Dankom je autorom novej metódy ošetrenia defektov kĺbovej chrupky. Pracujú na nej s úzkym vedeckým tímom zloženým zo špičkových domácich expertov z oblasti prípravy biomateriálov, veterinárnej a humánnej ortopédie. Detailné zloženie biomateriálu vedci zatiaľ zverejniť nechcú. Urobia tak, až bude chránený patentom, o ktorý sa prihlásili.
Regeneračnej medicíne sa vo svete venujú stovky výskumných tímov. Podľa Danka výsledkom doterajšieho bádania boli iba implantáty umožňujúce vytvoriť v mieste defektu len chrupke podobné tkanivo, nie plnohodnotnú chrupku: „Nami vyvinutý bioimplantát dokáže významne podporiť tvorbu nového chrupkového tkaniva, a tým nahradiť osteochondrálny defekt.“
U ľudí prichádza k poškodeniu chrupky úrazom, športovým alebo pracovným preťažovaním, chorobou či nadváhou. Týka sa zhruba desiatich percent populácie. Aby sa táto metóda mohla uplatniť aj u ľudí, treba dokončiť testovanie na zvieracích modeloch a urobiť klinickú štúdiu v humánnej medicíne.
Medzi výhody biomateriálu, ktoré potvrdili experimentálne pokusy na ovciach a ošípaných, patrí jeho tvárnosť a to, že nie je obmedzený rozmermi defektu. Defekt sa zahojí novou chrupkou, takmer úplne zhodnou s pôvodnou. Nevzniká pritom nijaká imunitne negatívna odpoveď organizmu. K pozitívam patrí aj to, že metóda si nevyžaduje použitie drahých rastových a imunostabilizačných látok a možno ju aplikovať bez nasadenia kultivovaných kmeňových buniek alebo chondrocytov – buniek chrupavky pacienta.
„Jedinečnosť metódy spočíva aj v chirurgickom ošetrení poškodenej alebo zranenej chrupky počas jedného operačného výkonu na rozdiel od doterajších dvoch, ktoré musia nasledovať tesne za sebou,“ priblížil potenciálny medicínsky prínos ortopéd zo Železničnej nemocnice v Košiciach a externý doktorand na UVLF Marek Tomča.
