Slovensko si 4. augusta pripomína Deň Matice slovenskej (MS). Zákonom Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) z októbra 1993 je Deň Matice slovenskej pamätným dňom Slovenska.
Národné matičné slávnosti, ktoré pri príležitosti 154. výročia svojho založenia organizuje Matica slovenská, sa v roku 2017 skladajú z dvoch samostatných častí. Prvá časť je naplánovaná na 11. augusta v Martine a jej vrcholom sa má stať odhalenie búst Jozefa Miloslava Hurbana a Andreja Radlinského pri príležitosti 200. výročia narodenia týchto slovenských dejateľov. Ťažisková druhá časť Národných matičných slávností so sprievodným programom sa podľa Matice slovenskej uskutoční 7. – 10. septembra v Trnave. Ďalšie informácie o programe Matica slovenská uviedla na svojej webovej stránke.
V Turčianskom Svätom Martine sa 4. augusta v roku 1863 konalo zakladajúce valné zhromaždenie Matice slovenskej. Týmto aktom vznikla najvýznamnejšia kultúrno-spoločenská inštitúcia v dejinách slovenského národa. Bola druhá po spolku Tatrín, ktorý bol založený 26. augusta 1844. V Martine sa zišlo okolo 5 000 ľudí, ktorí v príjemnej atmosfére, plnej národného sebauvedomovania sa stali spoluzakladateľmi Matice slovenskej. Stretnutie národovcov malo najskôr duchovný podtext, keď sa v rímskokatolíckom kostole a neskôr v evanjelickom chráme konali služby Božie okrem iného aj na počesť tisíceho výročia príchodu Konštantína a Metoda na naše územie.
Po duchovnej časti zhromaždenia prišlo k zasadnutiu prvých matičiarov. Rokovanie dočasného matičného výboru otvoril Ján Francisci, ktorý bol jeho predsedom. Novozaložená inštitúcia dokonca dostala dar 1 000 zlatých od rakúskeho cisára ako príspevok k jej začínajúcemu pôsobeniu. Ján Francisci predložil zhromaždeniu aj zozbieraných 94 000 zlatých na vznik Matice slovenskej.
Valné zhromaždenie prijalo zároveň uznesenie, že MS založili „na tisícročnú pamiatku pokresťančenia a založenia písomníctva slovanského“. Na základe súčasného bádania v 21. storočí však môžeme konštatovať, že kristianizácia slovanského obyvateľstva na území Slovenska sa diala už skôr – od začiatku 9. storočia, pred príchodom byzantskej misie v roku 863.
Valné zhromaždenie zvolilo aj prvého predsedu Matice slovenskej. Stal sa ním rímskokatolícky banskobystrický biskup Štefan Moyzes. Prvým podpredsedom novozaloženej inštitúcie sa stal Karol Kuzmány, evanjelik a. v., superintendent patentálnych cirkevných zborov. Išlo o dohovor vtedy rozhodujúcich konfesií na Slovensku, ktoré v žičlivej atmosfére navrhli svojich kandidátov na dané posty. Obaja boli hlavnými predstaviteľmi národnej ustanovizne, ktorá sa stala nosnou obhajkyňou a predstaviteľkou národa slovenského.
Po prehratej bitke Rakúska s Pruskom pri Hradci Králové maďarskí predstavitelia využili oslabené pozície cisárskej moci a prišlo k rakúsko-uhorskému vyrovnaniu. Následne nastala tvrdá maďarizácia a uhorské úrady sa pozerali s nevôľou na účinkovanie Matice slovenskej. V roku 1875 ju uhorská vládna moc zatvorila, obnovili ju až po vzniku Česko-Slovenska 1. januára 1919. Delegáti Snemu Matice slovenskej 17. septembra 2011 v Martine novelizovali stanovy. Postavenie Matice slovenskej upravuje Zákon č. 68/1997 Z. z. Sídlom MS je od roku 1863 Martin.
