Čas, ktorý priemerný Nemec odpracuje za 10 rokov, odpracuje priemerný Slovák už za 7,8 roka. Slováci každý rok odpracujú o 28 percent času viac ako Nemci. Ak zohľadníme cenovú hladinu v oboch krajinách, ukazuje sa, že naša produktivita práce dosahuje 79 percent tej nemeckej, náš HDP je oproti Nemecku 62 percentný, ale náklady práce sú u nás v porovnaní s Nemeckom 37 percentné. Vyplýva to z aktualizovaných štatistík, ktoré zverejnilo občianske združenie Pracujúca chudoba na stránke www.KoniecNizkymMzdam.sk.
„A aby toho nebolo málo, po zohľadnení cien sme na tom so mzdami najhoršie z celého regiónu V4, pričom nás predbehlo ešte aj Chorvátsko, ktoré do únie vstúpilo v roku 2013,“ upozorňuje Milan Kuruc z OZ Pracujúca chudoba. „Máme vyššiu produktivitu práce ako Poliaci, Česi, Maďari a Chorváti, no aj tak máme spomedzi týchto krajín najnižšie mzdy. Česko a Maďarsko má pritom vyššie daňovo-odvodové zaťaženie než Slovensko, menej ľudí tam pracuje počas noci a v nedeľu.“
Príčina je v neférovom rozdelení vyprodukovaného bohatstva medzi zamestnancov a zamestnávateľov. Kým na západe je bežné, že z vyprodukovanej hodnoty ide zamestnancom 55 až 65 percent, na Slovensku je to naopak: u nás si 44 percent vyprodukovanej hodnoty delia zamestnanci a 56 percent si berú firmy.
V dôsledku takéhoto rozdelenia je u nás priemerná mzda 912 eur a v Slovinsku, kde sa vyprodukovaná hodnota rozdeľuje voči zamestnancom férovejšie, je priemerná mzda 1700 eur. Produktivitu práce máme pritom rovnako veľkú ako Slovinsko.
„Je čistým nezmyslom zvaľovať tento stav na nízku kvalifikáciu slovenských zamestnancov,“ pokračuje Kuruc, „U nás má na celkovej zamestnanosti podiel len 4,3 percenta zamestnancov s nízkou kvalifikáciou. V Slovinsku je to 8 percent, v Nemecku 10, vo Francúzsku 15 percent, v Holandsku 18 percent. V týchto krajinách si aj nízko kvalifikovaní pracujúci vedia zarobiť dosť na dôstojný život.“
Kľúčové riešenie tohto stavu leží v rukách zamestnancov, ktorí musia začať razantnejšie vyjednávať o svojich platoch, či už individuálne alebo prostredníctvom odborových organizácií. Napomôcť môže i štát tvorbou vhodných politík.
OZ Pracujúca chudoba preto víta, že parlament 14. februára 2018 schválil zákon, ktorým sa uzákonila povinnosť zverejňovať mzdy v pracovných inzerátoch, pričom zverejnenú mzdu nebude možné pri podpise zmluvy podliezť. Táto povinnosť pre firmy platí od 1. mája tohto roka.
„Túto povinnosť sme odkopírovali z Rakúska a podarilo sa nám o jej zmysle presvedčiť politikov. Zverejňovanie miezd odtabuizuje tému platov, presunie konkurenciu zo strany zamestnancov na stranu firiem, pomôže znížiť platovú nerovnosť mužov a žien a bude motivovať zamestnancov a uchádzačov k ďalšiemu vyjednávaniu. Analýza spoločnosti Deloitte v Rakúsku vyskúmala, že v čase nedostatku pracovných síl pôsobia pracovné ponuky s nízkymi mzdami na uchádzačov odstrašujúco, preto si od toho sľubujeme pohyb platov nahor,“ uzatvára Kuruc.
