Neoficiálny dokument slovinskej vlády adresovaný Európskej únii navrhuje prekresliť hranice na západnom Balkáne. Má ísť o riešenie najhorúcejších problémov tohto regiónu. Navrhuje napríklad možnosť zjednotenia Albánska s Kosovom či rozpad Bosny a Hercegoviny.
Neoficiálny dokument, určený na uzatvorenú debatu, zverejnil po niekoľkých dňoch mediálnych špekulácií investigatívny server Necenzurirano.si. Podľa neho ho vo februári adresovali šéfovi Európskej rady Charlesovi Michelovi, ktorého kancelária však prijatie listiny doteraz nepotvrdila.
Spravodajský portál uviedol, že na tvorbe dokumentu spolupracovalo aj Maďarsko a že v Bruseli s dokumentom zaobchádzajú ako s návrhom Slovinska, keďže sa na jeho distribúcii podieľala kancelária premiéra Janeza Janšiho.
Materiál hodnotí ako základný problém regiónu nevyriešenú „národnostnú otázku“ Srbov, Albáncov a Chorvátov, ktorá Srbsku, Bosne a Kosovu de facto znemožňuje prípadnú úspešnú integráciu do EÚ.
Za možné riešenie označuje zjednotenie dvoch z väčšiny etnicky albánskych štátov Albánska a Kosova, pričom severná časť Kosova by získala autonómny status podľa vzoru talianskeho Južného Tirolska.
Predpokladá aj rozpad Bosny, ktorej srbská časť – Republika srbská – by sa pripojila k Srbsku. Išlo by predovšetkým o to, aby sa tak Belehrad zmieril so stratou Kosova, ktoré jednostranne vyhlásilo nezávislosť v roku 2008.
Bosnianske oblasti s väčšinovým chorvátskym obyvateľstvom by sa buď pripojili k Chorvátsku, alebo by získali „južnotirolskú“ formu autonómie. Bosniaci by tým získali „nezávislý funkčný štát“.
Janša existenciu po anglicky písaného materiálu s názvom Západný Balkán – cesta vpred odmietol komentovať, priamo ho však nepoprel. Správy o tomto texte vyvolali v Bosne vlnu nevôle, kritizovali ho predovšetkým predstavitelia z radov Bosniakov a Chorvátov. Bosnianske predsedníctvo si preto dokonca predvolalo slovinskú veľvyslankyňu.
Prezident Slovinska Borut Pahor sa podľa bosnianskych médií pri návšteve Bosny začiatkom marca miestnych politikov pýtal, či je možný rozpad krajiny mierovým spôsobom. Teraz Pahor pred touto ideou varuje a považuje ju za nebezpečnú, pretože zmena hraníc na Balkáne by sa nezaobišla bez vojnového konfliktu.
Diplomati únie podľa slovinských médií označili možné prekresľovanie hraníc na Balkáne za „zlý nápad, ktorý by mohol otvoriť Pandorinu skrinku“ v podobe obnovenia ozbrojených konfliktov. Myšlienku jednoznačne odsúdilo aj Chorvátsko, ktoré sa postavilo za zachovanie teritoriálnej integrity Bosny.
