Vyše 50 miliónov ľudí na celom svete je postihnutých Alzheimerovou chorobou. Tento počet sa podľa odhadu odborníkov do roku 2050 zvýši trojnásobne a bude predstavovať 152 miliónov pacientov. Pri príležitosti Svetového mesiaca Alzheimerovej choroby to uviedla Paola Barbarinová z Medzinárodnej federácie Alzheimerových asociácií (ADI).
September je Svetovým mesiacom Alzheimerovej choroby po siedmy raz, svetová kampaň je v tomto roku zameraná na zvýšenie pozornosti verejnosti na demenciu a na boj proti stigmatizácii pacientov. Každé tri sekundy sa niekde na svete u jedného človeka začne vyvíjať demencia. Preto téma tohtoročnej kampane pri príležitosti Svetového mesiaca Alzheimerovej choroby znie: “Každé tri sekundy”.
Svetový deň Alzheimerovej choroby, pripadajúci na 21. septembra, spustila ADI v roku 1994 pri príležitosti desiateho výročia založenia asociácie. Odvtedy tento svetový deň pútal na seba pozornosť na celom svete, napríklad v roku 2017 sa doň zapojilo 80 krajín sveta. Pre nárast počtu prípadov Alzheimerovej choroby na svete sa tento svetový deň v roku 2012 stal Svetovým mesiacom Alzheimerovej choroby.
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie, ktorá spolupracuje s ADI na kampani v rámci Svetového mesiaca i dňa Alzheimerovej choroby, patrí demencia Alzheimerovho typu medzi hlavné smrteľné ochorenia. S prehlbujúcim sa starnutím obyvateľstva riziko vzniku tohto ochorenia rastie.
Aj keď Alzheimerovu chorobu zatiaľ nie je možné úplne vyliečiť, dostupná terapia dokáže postup tohto ochorenia spomaliť, čím sa dá zabrániť devastácii osobnosti chorého a priniesť pacientovi a jeho rodine vyššiu kvalitu života.
Na dosiahnutie maximálneho efektu liečby treba včas zachytiť prvé príznaky ochorenia. Pri prvotnom podchytení pacientov s podozrením na Alzheimerovu chorobu zohrávajú kľúčovú úlohu príbuzní a praktickí lekári, čo umožňuje ľahšie diagnostikovať prvé príznaky ochorenia a nasmerovať pacienta k špecialistom – psychiatrovi alebo neurológovi.
Alzheimerova choroba je postupné degeneratívne ochorenie mozgového tkaniva. Spôsobuje postupnú a nezvratnú stratu mentálnych funkcií a predstavuje hlavnú príčinu demencie vekovo starších ľudí. Neurodegeneratívna choroba nesie meno podľa nemeckého psychiatra a neuropatológa Aloisa Alzheimera (1864 – 1915).
Začiatkom 20. storočia skúmal mozog starších ľudí s demenciou. V roku 1906 popísal prvýkrát anatomické poruchy, ktoré pozoroval na mozgu 51-ročnej pacientky. Bola postihnutá nielen demenciou, ale trpela aj halucináciami a poruchami orientácie. V roku 1911 Alzheimer konštatoval rovnaké príznaky aj u ďalšej pacientky.
Medzi prejavy Alzheimerovej choroby patria poruchy pamäti a jazykových a rečových schopností, narušenie zrakovej i priestorovej orientácie, poruchy intelektuálnych funkcií, zmeny osobnosti a poruchy spánku či depresívne až úzkostné nálady. Na európskej úrovni sa danou problematikou zaoberá mimovládna organizácia Alzheimer Europe (AE), ktorej partnerom je aj Slovenská Alzheimerova spoločnosť. Cieľom AE je zlepšiť starostlivosť a liečbu pacientov.
Odborníci predpokladajú, že na vzniku ochorenia sa podpisujú genetické faktory i vplyvy životného prostredia. Mnohé svetové informačné zdroje vrátane vedeckých hovoria o súvise medzi pozorovaným vzrastom tvorby umelej oblačnosti prostredníctvom rozprašovania chemických látok z lietadiel, tzv. chemtrails, a vzrastajúcim výskytom Alzheimerovej choroby. Mainstreamové médiá často bagatelizujú varovania pred dôsledkami chemtrails, ktoré zamorujú životné prostredie z oblohy padajúcimi nanočasticami hliníka, označujúc ich za konšpiračné teórie.
