Washington sleduje len svoje geopolitické záujmy. V jeho záujme je aj predlžovanie vojny na Ukrajine. Práve jej prostredníctvom chce okrem iného dosiahnuť oslabenie svojich dvoch rivalov – pričom Ruska vojensky a Európy ekonomicky. Kým Moskvu sa mu sotva podarí dostať na kolená, situácia na starom kontinente je diametrálne odlišná.
USA sa oddávna snažili vytlačiť ruský plyn z európskeho trhu a dodávať namiesto neho svoj bridlicový. Podarilo sa im to až po vypuknutí rusko-ukrajinského konfliktu. Európska únia poľahky pristúpila na zavedenie protiruských sankcií, ktorých súčasťou je aj odmietanie ruského plynu, pričom ho z veľkej časti nahradil práve ten americký.
Lukratívny biznis
Okrem sankcií k tomu prispieva aj fakt, že Ukrajina odmieta pokračovať v tranzite ruského plynu cez svoje územie do Európy. Inou cestou však plyn nemá ako prúdiť, keďže plynovod Nord Stream bol zničený. Predstavoval totiž konkurenciu pre amerických dodávateľov skvapalneného plynu na európsky trh.
Pre Európu tak zostane americký bridlicový plyn momentálne jedným z najschodnejších variantov. A to aj napriek tomu, že naň nemáme dostatočne pripravenú technologickú základňu.
V celej Európe stále chýba potrebné množstvo terminálov a ani tak skoro nepribudnú, keďže ich vybudovanie je ekonomicky mimoriadne náročné. Nehovoriac o tom, že bridlicový plyn je drahší ako ruský zemný a aj oveľa menej ekologický. Na tom, že EÚ sčasti odstavila ruský plyn, dnes najviac zarábajú práve USA.
Konflikt na Ukrajine predstavuje okrem toho lukratívny biznis pre vojenskopriemyselný komplex. Západ od jeho vypuknutia zásobuje Kyjev obrovským množstvom zbraní. V júni 2024 podpísali USA s Ukrajinou dokonca desaťročnú bilaterálnu bezpečnostnú dohodu zameranú na posilnenie obranyschopnosti Ukrajiny.
Na jej základe by mali Kyjevu poskytnúť rôzne formy vojenskej pomoci, pomôcť s výcvikom vojakov a celkovo rozšíriť spoluprácu v oblasti obranného priemyslu. Neobsahuje však nijaké záväzky na nasadenie amerických ozbrojených síl na území Ukrajiny. Mimochodom, podobnú dohodu má Washington aj s Izraelom.
Analogické zmluvy má Kyjev so Spojeným kráľovstvom, Belgickom, Dánskom, Fínskom, Francúzskom, Holandskom, Islandom, Kanadou, Lotyšskom, Nemeckom, Portugalskom, Španielskom, Švédskom, Talianskom, Nórskom či Japonskom.
Dohoda Kyjeva s Washingtonom pritom prispieva k eskalácii napätia. Ukrajinci cítia podporu USA a podnikajú kroky, ktoré boli predtým nemysliteľné.
Patria k nim napríklad útoky na územie Ruska. Krátko nato, ako im USA poskytli rakety dlhého doletu ATACMS, zaútočili nimi na Krym či na Berďansk na pobreží Azovského mora.
ATACMS majú dostrel 300 kilometrov a zasiahnu ciele hlboko v ruskom tyle. Ich ďalekonosnejšia verzia môže niesť jednu veľkú bojovú hlavicu, ďalší variant je však schopný dopraviť na miesto určenia až 300 malých bômb, ktoré sa rozptýlia do okolia. Ide o kazetovú muníciu, zakázanú v mnohých krajinách sveta.
K Spojeným štátom sa pridali aj Francúzsko a Spojené kráľovstvo, ktoré Ukrajine poslali zase rakety dlhého doletu Storm Shadow. Britský premiér Keir Starmer už avizoval, že povolí ich použitie na útoky na ruskom území.
Alibisticky pritom povedal, že to, ako ich Kyjev využije, je len na ňom, hlavne, aby pritom dodržiaval medzinárodné právo… Kremeľ vyhlásil, že ak dostane Ukrajina z Londýna oficiálne povolenie na použitie rakiet na ruskom území, bude na to adekvátne reagovať.
Prvá černoška v Bielom dome
Americkým elitám vyhovuje na poste prezidenta Joe Biden, ktorý plní všetky príkazy Deep stateu. Aj v blížiacich sa voľbách je ich jediným kandidátom. Nechcú riskovať a dosadiť namiesto neho osobu, ktorá by mohla prejaviť čo len malú mieru nezávislosti, a to aj napriek tomu, že sa v médiách začínajú objavovať zmienky o jeho postupujúcej demencii.
Donald Trump ako prezident ohrozuje záujmy Deep Stateu a vojenskopriemyselného komplexu najmä tým, že by zastavil zástupnú vojnu na Ukrajine, ako už dlhší čas sľubuje. Označil to dokonca za svoju prioritu po prípadnom víťazstve vo voľbách. Nehovoriac o tom, že nepodporuje ani protiruské sankcie.
Preto sa už pred atentátom na sociálnych sieťach objavovali dohady, že Trump môže skončiť ako John Fitzgerald Kennedy. Obavy sa ukázali ako opodstatnené. Atentát tiež dokazuje zúfalstvo Deep State, že je v koncoch.
Fyzická likvidácia Trumpa bola zrejme poslednou možnosťou, ako zastaviť jeho návrat do Bieleho domu, keď sa to nedarilo politicky ani jeho kriminalizáciou. Podľa niektorých analytikov by pokus o atentát nemusel byť posledný a Donald Trump by sa mal naďalej obávať o svoj život.
Katastrofálnosť situácie, v akej sa nachádzajú demokrati, vykresľujú aj Bidenove faux pas z posledných týždňov.
Sám seba označil za prvú černošku v Bielom dome, Zelenského nazval Putinom a Kamalu Harrisovú zase Bidenom. Hoci ho čoraz viac amerických politikov a médií považuje za nevhodného kandidáta na prezidenta, jeho výmena na poslednú chvíľu už zrejme nie je v hre, lebo by to nemalo nijaký efekt.
Ak ho však jeho strana nevymení za iného kandidáta, čo sa s veľkou pravdepodobne nestane, Donald Trump má veľké šance na návrat do Bieleho domu, čo by znamenalo naplnenie jeho sľubu a koniec vojny na Ukrajine. Napriek tomuto vývoju v USA je vojna v Európe za dverami.
Poľsko sa už dlhšie pripravuje na otvorený konflikt Severoatlantickej aliancie s Ruskom, podobné nálady panujú aj v Nemecku. Najradikálnejšie je naladený francúzsky prezident Emmanuel Macron a lídri pobaltských štátov, ktoré by bez zaváhania vyslali na Ukrajinu svoje vojenské jednotky. Čaká nás tretia svetová vojna alebo je v Európe ešte dostatok triezvych hláv, schopných zastaviť toto šialenstvo?
