Spojené štáty sa už dlhší čas snažia výraznejšie preniknúť na európsky trh so svojím skvapalneným plynom. Príležitosť im v posledných rokoch prinášajú protiruské sankcie a odmietanie ruských energonosičov viacerými členskými štátmi EÚ, a to aj za cenu zníženia vlastnej konkurencieschopnosti.
EÚ zatiaľ znížila svoju závislosť od ruského plynu približne o dve tretiny v porovnaní s rokom 2021, pričom ho nahradila najmä dodávkami z USA. Treba pripomenúť, že členské štáty únie nemajú dostatok vlastných energonosičov, preto sú silne závislé od importovaných zdrojov.
Sankcie sú v podstate obchodnou vojnou, ktorej cieľom je vytlačiť Rusov z európskych trhov. Keďže americký prezident Donald Trump je predovšetkým obchodník, nemožno očakávať, že by sa snahy ovládnuť trh starého kontinentu vzdal. Jeho uprednostňovanie domácej politiky pred zahraničnou, najmä však ekonomických záujmov pred „zdravím planéty“, si všíma aj aktivistka z Greenpeace Slovensko Dorota Osvaldová.
„USA majú veľké zásoby ropy a plynu a chcú ich predávať celému svetu,“ podotýka v článku Ropu a plyn si nechajte, pán Trump, ktorý zverejnila Pravda. Ako ekologičku ju však, pochopiteľne, primárne zaujíma ekologická stránka problému. „Trump a jeho kumpáni budú ignorovať najnovšie vedecké poznatky o klíme a u seba doma presadzovať agendu podporujúcu fosílne palivá,“ zdôrazňuje Osvaldová.
Zároveň pripomína, že v Európe prudko rastie podiel solárnej energie „a po prvý raz predbehla množstvo elektriny, ktorú vyrobíme z uhlia. Obnoviteľné zdroje v súčasnosti produkujú takmer polovicu elektriny v Európe“, „pomaly ekonomicky vytláčajú uhlie a plyn, a krajiny, ktoré spiatočnícky stavia na ťažbu ropy a zemného plynu, zostanú pozadu“. Čo však už ekologička nepíše, nie je to prirodzený proces, ale nasilu pretláčaná „zelená ideológia“.
Hoci Osvaldová stojí na opačnej strane názorového spektra, s jej tvrdením, že Spojené štáty chcú svoju ropu a plyn predávať celému svetu, možno len súhlasiť. Aj s tým, že americký bridlicový plyn je neekologický, najmä v porovnaní s ruským zemným plynom, keďže pri jeho ťažbe uniká do ovzdušia veľké množstvo metánu. Nehovoriac o záťaži pre životné prostredie, akú predstavuje jeho preprava tankermi cez polovicu planéty.
Európska komisia však proti americkému plynu aj napriek tomu neprotestuje. Stále sa totiž nevzdala plánov na zastavenie dovozu fosílnych palív z Ruska vrátane skvapalneného zemného plynu a chystá sa predstaviť svoj plán krokov, ktoré musia uskutočniť jednotlivé členské štáty. Cieľom je predovšetkým „obmedziť financovanie ruskej invázie na Ukrajinu“.
Brusel už dávnejšie požiadal členské krajiny únie, aby postupne ukončili dovoz ruských fosílnych palív do roku 2027. Pritom sa nepozastavuje nad tým, že aj samotná Ukrajina stále nakupuje ruský plyn.
A už vôbec mu neprekáža, že zvýšeným nákupom amerických energonosičov by sme sa dostali do ekonomickej závislosti od Washingtonu, čo by v kombinácii so zníženou konkurencieschopnosťou mohlo byť pre európsku ekonomiku likvidačné.
