Ukrajina sa dlhodobo snaží o vstup do Európskej únie. Európska komisia však o rok posunula hodnotenie jej progresu v implementácii takzvaných siedmich krokov. Ide o súbor kritérií, ktorých splnenie je podmienkou začatia prístupových rokovaní.
Kyjev v tom však vidí pokus stopnúť jeho vstup do EÚ. Jeho plánom je pritom sotva súdené, aby sa uskutočnili, pričom na vine je samotný Kyjev, píše periodikum Európska pravda. Hoci je ukrajinská vláda krokom Európskej komisie rozhorčená, aj miestne elity pochybujú o reálnosti integrácie do Európskej únie.
A to nielen v blízkom, ale aj dlhodobom časovom horizonte. Renomované ukrajinské médium Európska pravda sa v článku zameranom na problematiku členstva veľmi skepticky a kriticky stavia k plneniu kritérií potrebných na vstup do únie.
Dôvody na obavy
Ukrajinská vláda získala štatút kandidátskej krajiny v lete a hneď začala plniť podmienky Bruselu. Prezident Volodymyr Zelenskyj zároveň prisľúbil, že Ukrajina splní požadovaných sedem krokov do konca jesene. Hneď nato sa však tento termín posunul na koniec roka 2022.
Podľa redaktora Európskej pravdy Sergeja Sidorenka je otázne, či Kyjev dovtedy skutočne dokáže splniť tieto podmienky. Konzorcium ukrajinských analytických centier a analytikov (kam patrí aj Sidorenko) pod vedením Centra Nová Európa sa odhodlalo na to, do čoho sa Európska komisia zatiaľ nechce púšťať: na analýzu ich plnenia.
Výsledky priniesli sklamanie. Ukázalo sa, že Ukrajina po rýchlom štarte na jeseň spomalila tempo a neskôr zostala takmer stáť na mieste: hoci v plnení niektorých kritérií zaznamenala pomalý pokrok, pri iných sa dokonca vrátila o niekoľko krokov dozadu.
A hoci nie vo všetkých prípadoch môže za spomalenie vláda či úrady, v súčasnosti sa zdá byť prakticky nemožné splniť kritériá v stanovenom čase. Ak Ukrajina nezmení svoj postoj k záväzkom, bude oveľa ťažšie urýchliť jej vstup do EÚ.
Kyjev by sa mal zamyslieť aj nad tým, že niektoré jeho plány a sľuby, o ktorých informuje Brusel, sú nereálne.
To vytvára neprimerané očakávania, ktoré Ukrajina nedokáže splniť. V prvých dvoch mesiacoch po tom, čo jej EÚ udelila štatút kandidátskej krajiny a zverejnila zoznam kritérií, Kyjev výrazne pokročil v ich plnení. Ak by tempo udržal, prípadne dokonca mierne zrýchlil, bolo by možné splniť hlavné podmienky do konca roka a začať požadovať od EÚ okamžité kroky z jej strany. Namiesto toho však prišla pauza.
Podľa odbornej komisie dosiahla Ukrajina citeľný pokrok len v jednom zo siedmich kritérií, a to v reforme ústavného súdu. Pri ostatných existujú dôvody na obavy, keďže pokrok je zanedbateľný. Pri takomto vývoji sú plány vlády na rýchly vstup do EÚ nereálne.
V súčasnosti Ukrajina presviedča úniu, aby čo najskôr vyslala hodnotiacu misiu. Ak by však prišla do Kyjeva teraz, v hodnotení by stálo, že krajina nesplnila požiadavky na získanie štatútu kandidáta. Takéto kritické správy EK nie sú tragédiou, zohrávajú dokonca pozitívnu úlohu pri identifikácii problémov.
O to sa však Kyjev nesnažil, keď bojoval o oficiálne hodnotenie a tvrdil, že kritériá splní už na jeseň. Znepokojujúce pritom je, že v niektorých kritériách je opačná tendencia a pri jednom sa situácia v porovnaní s letom dokonca zhoršila. Akoby táto téma prestala byť prioritou.
Odvážne ambície
Európska komisia však rýchlosť pokroku Ukrajiny vníma ako normálnu. Brusel, ktorý si počas poslednej, balkánskej vlny rozširovania zvykol na pomalé tempo kandidátskych krajín, môže Ukrajinu dokonca pochváliť za to, čo dosiahla. Pre Kyjev je to však neprijateľné.
Po prvé, podobné spomalenie znamená, že možno zabudnúť na oficiálne zámery Kyjeva splniť sedem kritérií EÚ už v tomto roku. Od začiatku sa jeho ambície zdali príliš odvážne, ale existovala nádej, že sa parlament, prezident, vláda a ďalšie štátne štruktúry zmobilizujú a urobia aj nemožné.
Po druhé, zníži to úroveň dôvery európskych partnerov v ubezpečenia o tom, že je náš východný sused pripravený rekordným tempom implementovať európske zákony v rámci rokovaní o členstve.
Kritika týchto sľubov sa ozývala od začiatku, ale Kyjev tvrdil, že dokáže uskutočniť reformy kvalitne a rýchlo. Teraz budú môcť európski kolegovia použiť argument: Ak neplníte svoje vlastné sľuby, týkajúce sa rýchlosti prijatia reforiem, stanovených v rámci siedmich krokov, ako môžete hovoriť o rýchlej implementácii tisícov zákonov v rámci rokovaní o členstve?
Nemali by sme zabúdať, že v mnohých oblastiach EÚ prispela k brzdeniu Ukrajiny a dala si čas na poskytnutie potrebných záverov týkajúcich sa zákonov, ktoré Kyjev v tejto oblasti plánuje. Príkladom je požiadavka mediálneho zákona EÚ. Ukrajina v auguste projekt schválila v prvom čítaní a poslala ho na preskúmanie do Bruselu, no na odpoveď musela čakať viac ako dva mesiace.
Oligarchovia, korupcia aj organizovaný zločin
A o akých sedem kritérií ide? K najkritizovanejším patrí mediálna sféra, kde sa Ukrajina dlho nevedela pohnúť z miesta. Parlament však 13. decembra 2022 schválil požadovaný mediálny zákon. Ten okrem iného vracia na televízne obrazovky prenos zo zasadnutí parlamentu. Zároveň by mal zosúladiť legislatívu so smernicou EÚ o audiovizuálnych médiách.
Brusel očakáva, že vďaka tomu bude možné „odstrániť vplyv subjektov s vlastnými záujmami“.
Toto kritérium sa dostalo na zoznam požiadaviek EÚ v reakcii na obmedzenie vysielania opozičných TV kanálov. Stále však pretrváva netransparentné financovanie médií aj obavy o ich nezávislosť.
Otázka ústavného súdu je takmer jediné kritérium EÚ, kde Ukrajina od augusta vykazuje pozitívny trend. Návrh zákona o reforme ústavného súdu napríklad stanovuje, že poradná skupina odborníkov, ktorí budú voliť sudcov, by mala pozostávať z medzinárodných expertov a zástupcov úradov, a nie zástupcov verejnosti.
Udialo sa tu však to isté ako v oblasti médií: legislatívne kroky zároveň ukázali pripravenosť porušovať zákon. V lete, už po udelení kandidátskeho štatútu, parlament vymenoval Oľgu Sovgyrovú za sudkyňu ústavného súdu v rozpore s požiadavkami ústavy (bez verejnej voľby) a zákonom O Ústavnom súde Ukrajiny (sudcami ústavného súdu sa nemôžu stať osoby, ktoré majú v deň zvolenia zastupiteľský mandát).
Pri reforme súdnictva boli zaznamenané zmeny k horšiemu. Zákony o reforme Najvyššej súdnej rady a Najvyššej kvalifikačnej komisie pre sudcov boli prijaté už v roku 2021 a zostávala len ich implementácia. Parlament 15. augusta zvolil dvoch členov do Najvyššej súdnej rady v súlade s pravidlami, o ďalších kandidátoch však majú odborníci závažné pochybnosti.
Ukrajine Západ dlhodobo vyčíta korupciu. Po vymenovaní šéfa Špecializovanej protikorupčnej prokuratúry sa efektivita vyšetrovaní korupcie na najvyšších miestach zlepšila. Koncom septembra však vstúpil do platnosti diskriminačný zákon, podľa ktorého sa advokáti, ktorí po 24. februári vycestovali do zahraničia na viac ako 21 dní, nemôžu uchádzať o spomínaný post.
Praniu špinavých peňazí a organizovanému zločinu by mala zabrániť implementácia požiadaviek FATF do legislatívy. Ukrajina už niektoré z týchto zákonov prijala, ale poslanci neskôr prijali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré oslabujú finančný monitoring verejne činných osôb.
Ukrajina mala zaviesť do praxe aj tzv. protioligarchický zákon, zodpovedajúci odporúčaniam Benátskej komisie. A hoci zákon bol prijatý už v roku 2021, jeho posudzovanie v Benátskej komisii je pozastavené. Ukrajinskí aj medzinárodní experti pritom zdôrazňujú, že zákon nie je úplne premyslený a na niektorých miestach je v rozpore s inými normatívnymi dokumentmi.
Dlhodobým problémom je otázka národnostných menšín. Návrh zákona O národnostných spoločenstvách okliešťuje práva národnostných menšín a obsahuje nejasnú terminológiu, ako napríklad „národné spoločenstvá“.
