Výbor Národnej rady (NR) SR pre zdravotníctvo odobril zmeny týkajúce sa platby štátu v systéme zdravotníctva. Na svojom štvrtkovom rokovaní totiž schválil pozmeňujúci návrh Zdenka Svobodu (Hlas-SD). Ten má byť súčasťou vládnej novely zákona o zdravotných poisťovniach.
„Štát bude naďalej platiť za svojich poistencov poistné. Na tom sa nemení nič. Zdravotná poisťovňa takisto získa zdroje od štátu za svojich poistencov. Mení sa však suma a proces toho, ako sa tá suma definuje. Mení sa v dôsledku konsolidácie a celých tých požiadaviek, ktoré nám vyplývajú z výdavkových limitov,“ vysvetlil po výbore štátny tajomník Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR Michal Štofko.
V súčasnosti je sadzba poistného pre štát definovaná piatimi percentami z vymeriavacieho základu. Po novom by celková platba štátu mala byť rozdielom rozpočtovaných výdavkov verejného zdravotného poistenia a príjmov od ekonomicky aktívneho obyvateľstva, no zároveň by sa mala ponechávať rezerva 550 miliónov eur. „Dnes sme definovali percentom z priemernej mzdy výšku, ktorú štát platil za každého poistenca. Po novom budeme tú výšku definovať v princípe potrebou dofinancovania zdravotného systému tak, ako ju máme definovanú v rozpočte,“ objasnil Štofko.
Poukázal na to, že návrh rieši aj situácie, keď sa skutočné príjmy verejného zdravotného poistenia odchyľujú od rozpočtovaných. „Ak by nám výrazne klesol alebo narástol príjem od ekonomicky aktívneho obyvateľstva, definujeme to na úrovni 1,5 percenta od prognózy, tak sa automaticky zapnú mechanizmy dofinancovania, aby sa vyrovnali tieto požiadavky,“ dodal.
Opozícia návrh kritizovala. Poslankyňa NR SR Jana Bittó Cigániková (SaS) ho označila za útok voči pracujúcim. Upozornila pritom na to, že im sa teraz zvýšili zdravotné odvody, no štát by v prípade schválenia návrhu mohol platiť menej. „Vláda na základe parametrov, ktoré má v ruke, si povie, koľko potrebuje zdravotníctvo peňazí a z tohto balíku odráta všetky odvody pracujúcich, nejaký balík, ktorý má zostať ako rezerva na účtoch zdravotných poisťovní, nejaké nedaňové príjmy a povie, že tak zvyšok teda už môžu zaplatiť politici. V preklade to znamená, že v podstate nemajú politici povinnosť zaplatiť, ak pracujúci budú platiť dostatočne veľa,“ skonštatovala.
Návrh nie je podľa opozičníkov dobrý ani z pohľadu predvídateľnosti financovania zdravotníctva. „Celý sektor volá po tom, aby bolo financovanie predvídateľné, aby vedeli, s akými finančnými prostriedkami môžu narábať a počítať v nasledujúcom roku,“ podotkol poslanec Peter Stachura (KDH). Opozícia kritizovala tiež to, že o návrhu nebola dostatočná diskusia.
Výbor odobril aj pozmeňujúci návrh z dielne poslanca Vladimíra Baláža (Smer-SD) k novele zákona o národnom zdravotníckom systéme. Ten má upraviť výšku poplatku komorám v zdravotníctve za vedenie registra. Po novom by už maximálna výška poplatku nemala byť 15 eur, ale na úrovni troch percent z priemernej mesačnej mzdy stanovenej dva roky pred rokom, v ktorom sa maximálna výška poplatku určuje. Opozícia kritizovala aj daný návrh. Namietala, že prípadné zvýšenie by bolo pre niektorých zdravotníckych pracovníkov finančne náročné. „Rozhodli sa zvýšiť registračný poplatok, čo musia v podstate platiť všetci zdravotníci, a to z 15 na 45 eur. Pre niektoré zdravotnícke povolania to nemusí byť úplne zanedbateľná suma. Otázka je, čo za to dostanú,“ povedal poslanec Marek Krajčí (Slovensko – Za ľudí).
