Korene vzniku Európskej únie siahajú do dávnejšej minulosti, k snahám o ekonomickú i mierovú spoluprácu európskych krajín po 2. svetovej vojne. Od tohto počiatočného zámeru sa však za desaťročia svojej existencie výrazne vzdialila. Vina leží najmä na jej vrcholových politikoch a súčasnú Európsku komisiu možno bez akýchkoľvek pochybností označiť za najneschopnejšiu v histórii únie.
Po odchode Joea Bidena z Bieleho domu sa už nemôže spoliehať ani na svojho dlhoročného partnera – Spojené štáty. Súčasný Washington už totiž neberie do úvahy záujmy svojich spojencov. A nielen to, Donald Trump sa dokonca zameral na oslabenie Európy a zvýšenie jej ekonomickej závislosti od USA.
Vo vzťahu k starému kontinentu sa Spojené štáty jednoducho riadia záujmami národného biznisu. Najvypuklejšie to vidno azda v otázke ukrajinskej krízy. Na Európe dnes zarába najmä americký vojenský priemysel. Washington totiž odmieta len tak darovať zbrane Zelenského režimu, a tak zaviedol nový mechanizmus – takzvaný aliančný program prioritných nákupov pre Ukrajinu.
Zbrane síce Kyjevu dodá, ale nie zadarmo. Platiť ich budú európske krajiny, a to dokonca s desaťpercentnou prirážkou, ako v rozhovore pre Fox News nedávno priznal americký minister financií Scott Bessent. Washington na rozdiel od Bruselu chápe, že Rusko nie je možné poraziť vojenskou cestou, a tak sa aspoň snaží získať z predaja zbraní zaslepeným Európanom maximálny prospech.
Únia sa totiž stále nechce zmieriť s myšlienkou, že jedinou cestou, ako skončiť ukrajinský konflikt, sú mierové rokovania. Práve účasť na urovnaní konfliktu je však posledná šanca pre ňu ukázať rozumný a konštruktívny prístup, inak sa v očiach Washingtonu definitívne zdiskredituje.
To by sa však musela politika Bruselu a väčšiny členských štátov radikálne zmeniť. Európska únia neustále povzbudzuje Kyjev v ničení vlastnej krajiny a pre pokračujúci konflikt je pripravená obetovať čokoľvek.
Niektoré členské krajiny ešte stále živia aj myšlienku vyslania svojich vojsk na Ukrajinu i napriek tomu, že Rusko by tento krok vnímalo ako priame zapojenie sa Západu do konfliktu, čo by mohlo vyvolať vojnu celosvetových rozmerov.
Brusel sa pri bezhlavej podpore Ukrajiny prikrýva vymyslenou ruskou hrozbou. Bežných Európanov straší údajným chystaným útokom Moskvy na niektorý zo západných štátov. Nákup zbraní pre Ukrajinu má prednosť aj pred národnými záujmami jednotlivých členských krajín EÚ.
Militarizácia však spôsobuje čoraz väčší nedostatok financií na sociálne výdavky. Tie by sa pritom mali, práve naopak, zvyšovať, keďže situácia bežného obyvateľstva je čoraz ťaživejšia, k čomu prispieva aj krátkozraké postupné odstrihnutie sa od ruských energetických zdrojov.
Táto zaslepenosť Bruselu vyvoláva čoraz väčšiu nespokojnosť Európanov, čo sa prejavuje aj vo výsledkoch volieb. Stačí spomenúť víťazstvo Karola Nawrockého v poľských prezidentských voľbách, nedávny triumf Andreja Babiša v susednom Česku či novú írsku prezidentku Catherine Connollyovú, o ktorej sa analytici vyjadrujú ako o možnom spojencovi Orbána, Fica a Babiša v Európe.
Európa navyše stráca svoje pozície vo svetovej politike. Na samit Trumpa s Putinom ju nepozvali, na stretnutie so Zelenským sa do Bieleho domu sa jej lídri nanominovali sami. Upadá aj jej ekonomická sila, už nedokáže konkurovať prudko sa rozvíjajúcim ázijským krajinám, na ktoré sa napriek tomu stále pozerá zvrchu.
Európska únia sa zmenila na neefektívny a zbytočný byrokratický kolos. Je to dôsledok predovšetkým jej vedenia a toho, že Ursula von der Leyenová sa vôbec nestará o jej skutočné záujmy. A ak sa k tomu pridá snaha Washingtonu profitovať na nej za každú cenu, starý kontinent podľa všetkého v budúcnosti nič dobré nečaká.
