Spojené štáty posilnia svoju vojenskú prítomnosť na Blízkom východe. Do oblasti nasadia ďalšie námorné plavidlá aj stíhaciu letku, aby ochránili amerických vojakov a Izrael v čase rastúceho napätia v oblasti, uviedol americký Pentagón.
Šéf rezortu obrany USA Lloyd Austin podľa vyhlásenia nariadil vyslať krížniky a torpédoborce schopné obrany proti balistickým strelám do regiónov Európy a Blízkeho východu a podniká kroky na nasadenie väčšieho počtu pozemných systémov protiraketovej obrany.
Z vyhlásenia ďalej vyplýva, že Pentagón sa tiež rozhodol ponechať na Blízkom východe lietadlovú loď ako odstrašujúci prostriedok proti Iránu aspoň do budúceho roka. Austin totiž nariadil presun skupiny na čele s loďou USS Abraham Lincoln do regiónu, aby nahradila flotilu vedenú USS Theodore Roosevelt.
Tá sa nachádza v Ománskom zálive, koncom leta by sa však mala vrátiť do USA. Posilnenie vojenskej prítomnosti je reakciou na hrozby Iránu a ním podporovaných militantných skupín, uviedla vo vyhlásení zástupkyňa mediálneho tajomníka Pentagónu Sabrina Singhová.
Tomuto kroku zo strany Spojených štátov amerických podľa nej prechádzal rozhovor medzi americkým prezidentom Joeom Bidenom a izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom.
„Ministerstvo obranynaďalej podniká kroky na zmiernenie možnosti regionálnej eskalácie zo strany Iránu alebo jeho partnerov a zástupcov,“ zdôraznila Singhová s tým, že Washington presadzuje zníženie napätia v regióne aj prímerie ako súčasť dohody o rukojemníkoch medzi Izraelom a Hamasom s cieľom ukončiť vojnu v Pásme Gazy.
Irán a jeho regionálni spojenci prisľúbili odvetu za zabitie vodcu militantného hnutia Hamas Ismaíla Haníju v Teheráne a vysokého predstaviteľa libanonského hnutia Hizballáh Fuáda Šukra v Bejrúte, čo podnietilo obavy z rozšírenia konfliktu na Blízkom východe. Teherán a Hamas pripísali zodpovednosť za smrť Haníju Izraelu.
Nemenovaný zdroj blízky Hizballáhu pre spravodajské agentúry povedal, že iránski predstavitelia sa stretli v Teheráne s predstaviteľmi tzv. osi odporu (neformálnej aliancie skupín podporovaných Iránom, ktoré sú nepriateľské k Izraelu), aby spolu prediskutovali ďalšie kroky.
Predmetom rozhovorov boli podľa neho dva scenáre. V prvom prípade by išlo o súbežný útok Iránu a jeho spojencov, druhý plán predpokladá postupnú reakciu každej zo strán. Irán v apríli podnikol svoj prvý priamy útok na Izrael, keď vypálil drony i rakety. Väčšinu z nich sa podľa neho podarilo zostreliť mimo Izraela aj za pomoci amerických síl.
