Zakáže Kongres USA dodávky kazetovej munície na Ukrajinu?

Rozhodnutie administratívy amerického prezidenta Joea Bidena poslať na Ukrajinu kazetovú muníciu vyvolalo kritiku v mnohých krajinách sveta. Tento krok sa však prekvapujúco stretol s nesúhlasom aj v samotných Spojených štátoch.

Nespokojní pritom nie sú len ľavicovo orientovaní aktivisti a bojovníci za ľudské práva – pred eskaláciou konfliktu na Ukrajine varujú aj demokrati, ktorí predtým stáli pri prezidentovi. Skupina kongresmanov navrhla zmeny v rozpočte na rok 2024, podľa ktorých bude vývoz kazetovej munície zakázaný.

Červená čiara pre demokratov
Zdá sa, že Biden zakázanou kazetovou muníciou prekročil červenú čiaru pre demokratov. Až 19 poslancov Snemovne reprezentantov na čele s predsedníčkou progresívneho výboru Kongresu Pramilou Jayapalovou podpísalo list prezidentovi, v ktorom ho varujú, že jeho rozhodnutie poslať kazetovú muníciu na Ukrajinu „vážne podkopáva naše morálne líderstvo“.

Členka podvýboru Snemovne reprezentantov pre obranné prostriedky Betty McCollumová pre Politico povedala: „Rozhodnutie Bidenovej administratívy poslať kazetovú muníciu na Ukrajinu je zbytočný krok a hrozná chyba…“

Namiesto eskalácie pretekov v zbrojení, čo by mohlo vyvolať jadrovú vojnu, by mala Bidenova administratíva presadzovať prímerie a mierové rokovania.

Túto myšlienku podporujú aj ďalší senátori za demokratov. Senátor Jeff Merkley a bývalý senátor Patrick Leahy z Vermontu, ktorí navštívili Vietnam, v komentári pre Washington Post vysvetľovali, ako boli svedkami „ničivých a dlhotrvajúcich účinkov týchto zbraní na civilistov“.

Dodatok k vojenskému rozpočtu na rok 2024 s cieľom zakázať vydávanie vývozných licencií na kazetovú muníciu predložili poslanci Snemovne reprezentantov Sara Jacobs a Ilhan Omar ešte pred oficiálnym oznámením Bieleho domu o dodávkach kazetových bômb na Ukrajinu.

Novela však bude potrebovať drvivú podporu oboch strán, aby bola schválená, ako aj to, aby prezident dodržiaval zákon. Biden sa však rozhodol obísť aj sú časný zákon USA, obmedzujúci používanie kazetovej munície.

Odvoláva sa na výnimku, umožňujúcu používať kazetovú muníciu v záujme životne dôležitej národnej bezpečnosti. Otázky, kto kontroluje Donbas, ruskú alebo ukrajinskú armádu, je však sotva záujmom národnej bezpečnosti USA. Aktivisti bojujúci proti jadrovým zbraniam sa teraz pýtajú, či môže Biden raz prekročiť aj jadrovú červenú čiaru.

Rozkol v NATO
Zaslanie kazetovej munície však zázračne nevyrieši patovú situáciu na Ukrajine a neprinesie Kyjevu vojenské víťazstvo, ale spôsobí, že nevybuchnuté bomby budú zraňovať a zabíjať ukrajinských civilistov ďalšie roky. Zároveň to môže povzbudiť ostatné krajiny, aby tiež porušovali zákaz jej používania.

Namiesto porušovania medzinárodného práva by USA mali prelomiť patovú situáciu tým, že sa pridajú k celosvetovej výzve na diplomatické vyriešenie konfliktu. Zvrat pritom môže nastať už onedlho – ak republikáni vyhrajú prezidentské voľby, podpora Ukrajiny sa môže skončiť.

Trumpov proruský pohľad a skeptický pohľad na Severoatlantickú alianciu nie je len niečím zanedbateľným v republikánskej politike. Aj ďalší republikánski kandidáti Ron DeSantis a Vivek Ramaswamy vystupujú proti väčšej pomoci Ukrajine.

DeSantis chce akúkoľvek ďalšiu pomoc podmieniť tým, aby sa na nej Európania podieľali výraznejšie. Radšej však vraj pošle vojakov na americko-mexickú hranicu. Ramaswamy je ráznejší.

Súčasná situácia je podľa neho katastrofálna a vyzýva na úplné a okamžité zastavenie podpory Ukrajiny zo strany USA. Neskôr zašiel ešte ďalej – Ukrajinu treba podľa neho „rozsekať“, pričom Putin by si mal ponechať jej veľkú časť.

Trump často bagatelizuje záujem Ameriky o ukrajinské víťazstvo a zdá sa, že tiež uprednostňuje územné ústupky Ukrajiny. Podľa prieskumov tvoria podporovatelia Trumpa, DeSantisa a Ramaswamyho asi tri štvrtiny republikánskych voličov.

Nezanedbateľný je aj postoj konzervatívnho think tanku, nadácie Dedičstvo, jednej z najvplyvnejších konzervatívnych výskumných organizácií. Hoci nedávno vyzývala na prijatie Ukrajiny do NATO, dnes presadzuje pozastavenie pomoci Kyjevu.

Bidenovu administratívu vyzýva, aby pripravila plán na skončenie vojny. Stúpajúce protiukrajinské nálady v USA predstavujú veľkú výzvu pre NATO. Európske krajiny pritom s vyzbrojovaním Kyjeva neprestávajú.

Ak by sa víťazom amerických prezidentských volieb stal Donald Trump, Európa sa môže ocitnúť v nezávideniahodnej situácii – vo vojenskej podpore Ukrajiny by zostala osamotená.

V konečnom dôsledku by to mohlo vyvolať minimálne napätie v Severoatlantickej aliancii, ak nie priamo rozkol. Nakoniec by Európsku úniu mohla ohroziť aj diplomatická kríza, ak by boli členské štáty v tejto otázke nejednotné.