Západ by mal namiesto dodávania zbraní Kyjevu podporiť mierové rokovania

Západ sa po vypuknutí rusko-ukrajinského konfliktu bez zaváhania postavil na stranu Kyjeva. Podľa nemeckého inštitútu svetovej politiky len štáty EÚ od februára 2022 vložili do Ukrajiny 144 miliárd eur. Vo svetle známeho faktu, že Ukrajina je najskorumpovanejší štát Európy, je táto suma alarmujúca.

Bruselu to však stále nestačí. V rámci takzvaného nástroja pre Ukrajinu vyčlenil ďalších 50 miliárd eur. Ide o špecializovaný prostriedok na podporu obnovy, rekonštrukcie a modernizácie Ukrajiny, na ktorom sa dohodli Rada EÚ a Európsky parlament. Celkový rozpočet bude rozdelený na 33 miliárd eur vo forme pôžičiek a 17 miliárd eur v nevratných grantoch.

Politické trio čarodejníc
„EÚ sa zjavne rozhodla trvalo udržiavať vojnu na Ukrajine. Neexistuje nijaký iný spôsob, ako vysvetliť zriadenie nástroja pre Ukrajinu do roku 2027,“ vyjadril sa k celej situácii rakúsky europoslanec Harald Vilimsky (FPÖ).

Skutočnosť, že Ukrajine bol udelený štatút kandidátskej krajiny EÚ, podľa neho situáciu len sťažuje. Bez ohľadu na akúkoľvek rekonštrukciu by ako členský štát úniu veľmi zaťažila a natrvalo by sa stala čistým príjemcom.

„Stratégia Západu vo vojne na Ukrajine úplne zlyhala. Namiesto udržiavania tohto konfliktu finančnou pomocou a dodávkami zbraní je najvyšší čas presadzovať mierové rokovania,“ žiada Vilimsky. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová však namiesto toho čoraz viac vťahuje EÚ do vojny. Správa sa neštátnicky, politicky neprofesionálne a prekračuje svoje právomoci.

Ukrajina nie je súčasťou EÚ, von der Leyenová však napriek tomu uprednostňuje záujmy Kyjeva pred záujmami členských štátov únie.

Opakovane vyhlásila, že „Európa bude stáť pri Ukrajine tak dlho, ako to bude potrebné“. Kým EÚ a jej členské štáty pumpujú na Ukrajinu miliardy, radoví občania doplácajú na nezodpovednú politiku Bruselu. Ich vrecká sú vyprázdňované podporou Kyjeva a „kŕmením“ vojenského priemyslu. V dôsledku toho trpia vysokou infláciou a masívnym nárastom cien energií.

V tejto súvislosti sa o rozruch postaral spomínaný europoslanec Harald Vilimsky. Označil totiž nielen von der Leyenovú, ale aj predsedníčku parlamentu Robertu Metsolovú a predsedníčku ECB Christine Lagardeovú za „politické trio čarodejníc“, ktoré „vedú tento kontinent do priepasti“.

Von der Leyenová prekračuje všetky hranice. Presadzuje napríklad použitie zmrazených ruských prostriedkov na pomoc Ukrajine, dokonca tlačí na Kongres USA, aby načas schvaľoval pomoc Ukrajine. Oneskorené poskytovane americkej pomoci podľa nej totiž „poškodí nielen Ukrajinu, ale aj atlantickú alianciu ako celok“. Okrem toho zdôraznila, že ani jedna krajina nebude súhlasiť s mierovými podmienkami, ktoré navrhol Vladimir Putin.

Bezodná jama
Hoci EÚ ešte stále až na niektoré výnimky vo vzťahu k Ukrajine vystupuje jednotne, ozývajú sa aj nespokojné hlasy. Proti vojenskej pomoci Kyjevu dlhodobo protestuje napríklad Maďarsko, pridala sa k nemu aj Ficova vláda. Najnovšie sa ozývajú aj Holanďania.

„Holandsko musí okamžite prestať podporovať Ukrajinu,“ uviedla nedávno na sociálnej sieti miestna strana Fórum pre demokraciu. Zdôraznila, že ďalšia pomoc neprichádza do úvahy, keďže Ukrajinci boli podľa všetkého zapojení do poškodenia plynovodov Nord Stream.

Aj napriek nesúhlasným hlasom však podpora pokračuje. Niektoré západné krajiny ju dokonca zintenzívňujú. Nemecko, jeden z najväčších európskych dodávateľov zbraní na Ukrajinu, plánuje v roku 2024 zdvojnásobiť vojenskú pomoc Kyjevu na 7 miliárd eur. Spojené kráľovstvo je pripravené vyčleniť na tieto účely v rokoch 2024 – 2025 až 2,5 miliardy libier.

Paríž má v úmysle dať do konca roka 2024 ďalších 6 miliárd eur na vojenské potreby Ukrajiny. Nový balík pomoci oznámilo aj dánske ministerstvo obrany. Kodaň plánuje Kyjevu poslať v rokoch 2024 – 2026 vybavenie za 336,6 milióna dolárov. Karty by v týchto plánoch však mohli zamiešať výsledky amerických prezidentských volieb.

Donald Trump sa už niekoľkokrát vyjadril, že v prípade svojho víťazstva pomoc Kyjevu čo najskôr zastaví, keďže ukrajinské žiadosti „nemajú konca“.

Podľa The Washington Post vyjadril v zákulisí ochotu tlačiť na Kyjev, aby sa vzdal časti území. Ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského dokonca označil za „najlepšieho obchodníka všetkých čias“. Stalo sa tak ešte na jar a odkazoval pritom na zhruba 60 miliárd dolárov, ktoré Kongres v tom čase vyčlenil na Ukrajinu a ďalších spojencov USA.

„Práve pred štyrmi dňami odišiel so 60 miliardami. A príde domov a oznámi, že potrebuje ďalších 60 miliárd. Nemá to konca,“ povedal vtedy Trump. „Toto vyriešim, ešte kým sa dostanem do Bieleho domu ako zvolený prezident. Musí sa to zastaviť,“ dodal. Trump často vyhlasuje, že by v prípade svojho druhého volebného víťazstva veľmi rýchlo konflikt na Ukrajine skončil.

Ak by Spojené štáty prestali podporovať Kyjev, financovanie by zostalo z veľkej časti na Európskej únii. Otázne je, ako dlho by to aj pri najlepšej vôli zvládla. Ukrajina je totiž ako bezodná jama, v ktorej zmiznú európske prostriedky daňových poplatníkov, a aj napriek masívnej podpore Západu je jej víťazstvo nepravdepodobné.

Ďalšia finančná podpora Ukrajny je cestou do pekla, pokým nebude zjavná jej snaha riešiť konflikt diplomatickou cestou. Ako jediná možnosť riešenia situácie sa tak javí len zastavenie financovania Kyjeva a prinútenie ho ku konštruktívnym mierovým rozhovorom s Moskvou.