Záujem o hypotéky na Slovensku rastie už dlhšie obdobie a nič na tom nezmenilo ani leto, kedy v minulosti zvyklo dôjsť k útlmu. Vysoký dopyt podporený rastúcimi cenami nehnuteľností by mal pretrvávať aj po zvyšok roka. Úročenie hypoték pomaly klesá k hranici 3 %, na výraznejšie znižovanie sadzieb však aktuálne nie je priestor a banky budú pristupovať k úpravám úrokov skôr individuálne ako plošne.
„Posledných 20 mesiacov je na Slovensku špecifická situácia, ktorá sa v histórii vyskytla iba niekoľkokrát. Po takmer dvojročnej fáze poklesu a stagnácie trhu zrazu prišiel rast záujmu o hypotéky a ten trvá v princípe bez prestávky už 20 mesiacov. Kým v januári 2024 banky poskytli nové úvery len za 242 miliónov eur, v júli tohto roka sme sa dostali na objem cez 650 miliónov eur,“ priblížil finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik. Vyzdvihol, že je to výrazne nad priemerom uplynulých troch rokov a júlový objem nových hypoték sa pohyboval na úrovni dlhodobého priemeru, pričom v minulosti boli úrokové sadzby výrazne nižšie ako v súčasnosti.
„Uplynulé mesiace boli špecifické tým, že sme typický letný útlm vo financovaní bývania veľmi nezaznamenali. Dopyt po hypotékach sa so znižovaním úrokov od začiatku roka postupne zvyšuje. Zaujímavosťou však je, že banky skôr ponúkajú ´podpultové sadzby´ a svoje vyhlásené cenníkové úroky zásadnejšie nemenia,“ konštatovala riaditeľka pre úvery spoločnosti Fingo.sk Eva Šablová.
Snahou bánk je podľa nej hlavne získať nového klienta, ktorému v mnohých prípadoch vedia ponúknuť nižší úrok, ako je ich najnižší komunikovaný. Čoraz častejšie sa takto úroky približujú k hranici 3 %. „Záujem klientov o hypotéky aj v kontexte rastúcich cien nehnuteľností pretrváva, preto očakávame s rozbiehajúcou sa jeseňou zostrenie konkurenčného boja a pribúdanie podobných akciových ponúk zo strany viacerých finančných domov,“ doplnila.
Banky sa snažia zaujať klientov mimoriadnymi kampaňami a benefitmi, poukázal tiež hypotekárny analytik spoločnosti Simplea Peter Horčiak. Namiesto znižovania úrokovej sadzby často ponúkajú iné výhody, napríklad účet bez poplatkov, úver bez poplatku alebo preplatenie pokuty za predčasné splatenie úveru pri refinancovaní. „Niektoré banky dokonca spustili masívnu kampaň, v rámci ktorej sa nesnažia podliezť najnižšiu sadzbu na trhu, ale cez retenčné oddelenia ponúkajú bezkonkurenčné sadzby. Som presvedčený, že posledný kvartál roka bude rekordný a že banky nájdu ďalšie spôsoby, ako získať nových klientov,“ avizoval.
Rozhodujúcim faktorom pri hypotékach je v súčasnosti rast cien bývania, ktorý už dlhšie nepoľavuje, podčiarkol Búlik. Pripomenul, že Štatistický úrad SR naposledy nameral medziročný rast cez 11 % a Národná banka Slovenska (NBS) takmer 13 %. „Ľudia si uvedomujú, že naďalej trvajú dôvody rastu cien, keďže počet bytov vo výstavbe je nízky. Dúfať v pokles cien dnes nemá oporu v žiadnej štatistike. V dohľadnej dobe sa na tom nič nezmení, preto nemá zmysel čakať s kúpou bývania v prípade všetkých, ktorí potrebujú zmeniť bývanie,“ zhodnotil analytik s tým, že tento vývoj bude počas jesene motivovať ďalších ľudí a vysoký záujem o hypotéky by mal preto pretrvávať.
Očakáva, že na jeseň by sa úročenie najlacnejších hypoték mohlo dostať na úroveň 3 % a pri marketingových akciách s obmedzeným trvaním by mohli akciové hypotéky začínať aj číslicou 2. „Ak na jeseň uvidíme hypotekárne kampane, budú ich robiť menšie banky, pričom väčšie banky budú klasicky vyčkávať a podľa ponuky konkurencie v kampani a signálov od vlastných klientov uvidia, či budú reagovať len individuálne pri rokovaniach s každým klientom na pobočke, alebo pristúpia k nejakej forme plošnej kampane. Je skôr pravdepodobné, že veľké banky nepôjdu do hypotekárnej kampane s plošným znížením úrokov,“ doplnil Búlik.
Priestor na výraznejší pokles úrokov nevytvára ani Európska centrálna banka (ECB), ktorá tento týždeň ponechala svoje kľúčové sadzby nezmenené. „Zostať by to tak malo až do konca roka. Pokiaľ sa nič mimoriadne neudeje, znižovanie sadzieb je teda v nedohľadne,“ predpokladá Horčiak.
Úroky ECB pritom nie sú jediné, ktoré ovplyvňujú cenotvorbu bánk. „Ďalším dôležitým faktorom sú slovenské štátne dlhopisy, ktorých výnos je výrazne vyšší, ako napríklad výnos nemeckých dlhopisov. Naše banky preto musia počítať s vyššou rizikovou prirážkou, ktorá je indikátorom rizikovosti daného štátu. Preto máme vyššie úrokové sadzby ako zvyšok eurozóny,“ doplnila Šablová.
