Reformu zloženia Ústavného súdu, Súdnej rady, zriadenie Najvyššieho správneho súdu či previerky majetkových pomerov všetkých sudcov prináša reforma súdnictva, ktorú schválili poslanci Národnej rady (NR) SR. Zmeny si vyžadujú aj novelu Ústavy SR, ktorú poslanci tiež odobrili.
Plénum zároveň schválilo niekoľko pozmeňujúcich návrhov. Poslanci odobrili ústavné zmeny 91 hlasmi zo 141 prítomných, proti bolo 50 poslancov. Reformu súdnictva schválili poslanci 89 hlasmi zo 139 prítomných, proti bolo 18 poslancov.
Súdna rada bude mať ústavne zakotvené pravidlo, podľa ktorého bude jej polovica tvorená nesudcami. Prezident, vláda a parlament budú môcť nominovať iba nesudcov. Okrem toho sa zavedie regionálny princíp pre členov volených sudcami rozdelením voľných miest na volebné obvody.
Sudcovské rady budú môcť navrhovať kandidátov na členov Súdnej rady výlučne v rámci svojho volebného obvodu. Zástupcovia z Najvyššieho súdu SR budú mať jeden volebný obvod. Nová legislatíva tiež rozširuje pôsobnosť Súdnej rady o konanie vo veciach majetkových pomerov sudcov.
Okrem toho sa zruší rozhodovacia imunita sudcov všeobecných súdov. Za právny názor bude možné sudcov stíhať len v prípadoch, ak by bol spáchaný trestný čin. Sudcov a generálneho prokurátora na väzobné stíhanie už nemá vydávať Ústavný súd.
Poslanci schválili aj pozmeňujúci návrh, ktorý hovorí, že sudca obvinený pre trestný čin ohýbania práva sa bude môcť obrátiť na Súdnu radu, aby posúdila, či sú splnené podmienky na trestné stíhanie sudcu.
Ak s tým Súdna rada vysloví nesúhlas, v trestnom stíhaní sa nebude pokračovať. Týkať sa to bude len trestného činu ohýbania práva. Má ísť o poistku pred zneužitím tohto trestného činu zo strany štátnej moci. Tento mechanizmus má byť dočasný, trvať má tri roky.
Ak prokurátor skončí vo funkcii a je proti nemu vznesené obvinenie za úmyselný trestný čin, odchodné sa mu vyplatí po právoplatnom skončení sa trestného stíhania. Odchodne však nezíska, ak bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin.
Ústavný zákon v oblasti justície ukotvuje aj vekový cenzus sudcov. Po novom budú z funkcie odchádzať sudcovia všeobecných súdov vo veku 67 rokov. V prípade sudcov Ústavného súdu to bude 72 rokov. Sudca sa bude môcť po novom verejne vyjadrovať k svojim rozhodnutiam. Parlament tiež zakotvil v ústave hlave štátu právomoc odvolávať vysokoškolských profesorov.
Vzniknúť má aj Najvyšší správny súd SR, ktorý bude mať postavenie ako Najvyšší súd SR v oblasti správneho práva a prejdú naň kompetencie na disciplinárne stíhanie sudcov a prokurátorov a v určitom rozsahu aj ostatných právnických profesií.
Najvyšší správny súd má sídliť v Bratislave a funkčný má byť od 1. augusta 2021. Prvým predsedom Najvyššieho správneho súdu bude môcť byť aj osoba, ktorá nie je sudcom. Uchádzač o tento post by však mal spĺňať rovnaké kritériá ako kandidát na ústavného sudcu.
Zákon taktiež nahrádza inštitút justičného čakateľa odbornou justičnou stážou. Stáž má umožniť absolvovanie odbornej prípravy na súde, ktorej cieľom je príprava na výberové konanie na voľné miesto sudcu. Stážista by mal byť v prípade úspechu vo výberovom konaní schopný vykonávať funkciu sudcu, bez nutnosti adaptovať sa na nové pracovné podmienky a postupy.
Reforma súdnictva a s ňou súvisiace ústavné zmeny majú nadobudnúť účinnosť 1. januára 2021, pričom niekoľko ustanovení má nadobudnúť účinnosť 1. augusta 2021 a ďalšie 1. januára 2025.
Reforma súdnictva a súvisiace zmeny v Ústave SR prinášajú aj zmeny pri Ústavnom súde (ÚS) SR. Zmení sa nielen spôsob jeho rozhodovania, ale aj spôsob voľby kandidátov na sudcov Ústavného súdu. Väčšiu právomoc má dostať prezidentka alebo prezident, ktorý by v prípade patovej situácie, keď parlament nepredloží kandidátov, vymenoval sudcov sám.
Zo schváleného pozmeňujúceho návrhu vyplýva, že na zvolenie kandidáta na ústavného sudcu bude potrebná trojpätinová väčšina všetkých poslancov. Ak by sa touto väčšinou nepodarilo kandidátov zvoliť ani v opakovanej voľbe, v novej voľbe bude stačiť už len nadpolovičná väčšina všetkých poslancov.
Upraví sa tiež funkčné obdobie sudcov ÚS, zabezpečiť má priebežnú obmenu sudcov a zamedziť, aby jedna vládna strana alebo koalícia svojimi nominantmi na sudcov ÚS obsadila väčšinu sudcov na tomto súde.
Ak má funkčné obdobie sudcu presiahnuť 15 rokov, zaniknúť mu má uplynutím 12 rokov, na zvyšok funkčného obdobia sa vymenuje nový sudca ÚS. Ústavný súd po novom nebude môcť rozhodovať ani o súlade ústavného zákona s ústavou.
Smer-SD sa plánuje v súvislosti s novelou ústavy a reformy justície obrátiť na Ústavný súd SR a požiadať o pozastavenie účinnosti. Informoval o tom predseda strany Robert Fico. Vyhlásil, že zmena ústavy sa tvorila priamo v NR SR a poslanci s návrhmi prichádzali ako s „ľudovou slovesnosťou“.
Namieta viacero ustanovení, najmä zmeny v systéme vyplácania dôchodkov, ktoré sa do ústavy dostali pozmeňujúcim návrhom. Rovnako kritizuje novelu ústavného zákona o bezpečnosti štátu. Odmieta predlžovanie núdzového stavu dookola, hovorí o nevídanom zásahu vlády do základných práv a slobôd.
Fico pri reforme justície a zmenách v ústave namieta, že do vedenia Najvyššieho správneho súdu bude môcť kandidovať nesudca. Negatívne vníma okrem iného i zmeny rozloženia súdnych odborov. Ide podľa neho o snahu umožniť prekladanie nepohodlného sudcu na iný súd bez jeho súhlasu. Hovorí aj o nesystémovej zmene dôchodkového systému.
Tvrdí, že vláda nevysvetlila dôvod zmien a nikto netuší, ako sa budú vyplácať dôchodky, čo bude platiť a čo nie. Poukázal na zbytočný zmätok. „Je to typické slovo pre túto vládnu koalíciu,“ podotkol.
Namieta i to, že Ústavný súd SR nebude mať právo posudzovať súlad zmien v ústave so samotnou ústavou. Pýta sa na záruku posudzovania oprávnenosti pri vyhlásení či predĺžení núdzového stavu.
