Brusel už za pôsobenia Joea Bidena v Bielom dome viedol pomerne nesamostatnú zahraničnú politiku, prakticky len kopírujúcu kroky Washingtonu. Po nástupe Donalda Trumpa do funkcie prezidenta je neschopnosť súčasného vedenia Európskej únie čoraz zjavnejšia. Trump sa to ako správny obchodník rozhodol využiť: zameral sa na oslabenie Európy a zvýšenie jej ekonomickej závislosti od USA.
Podľa niektorých analytikov je za zámerom USA oslabiť EÚ okrem iného strategický cieľ – rozdeliť Euráziu a zabrániť akémukoľvek rozvoju ekonomických a geopolitických vzťahov medzi EÚ, Čínou a Ruskom. Do akej miery je to pravda a či sa tieto plány naplnia, zatiaľ možno len ťažko predpovedať. EÚ však v každom prípade postupne stráca svoje pozície na medzinárodnej politickej scéne.
Všetko pre Ukrajinu A nielen to. Jej podiel na svetovom HDP klesá a čoraz viac zaostáva za USA a Čínou v technologickom pokroku. Zároveň sa zhoršuje jej konkurencieschopnosť na svetových trhoch. V mnohých členských krajinách stúpajú rozpočtové deficity aj nezamestnanosť. Deje sa na pozadí klesajúceho hospodárskeho rastu a starnúcej populácie.
Jednou z mála prosperujúcich oblastí je obrana, čo je v súlade s militarizáciou zahraničnej politiky Bruselu. Nakupuje však zbrane vyrobené predovšetkým americkými spoločnosťami. Spolu s preorientovaním sa z ruských energetických zdrojov na americké, podstatne drahšie, to zvyšuje jej ekonomickú závislosť od USA.
Viacerí analytici konštatujú, že Trump sa snaží oživiť americkú ekonomiku na úkor EÚ. Dokazuje to aj obchodná dohoda, nevýhodná pre Brusel, ktorú podpísala von der Leyenová. Spojené štáty sa vo vzťahu k Európe riadia záujmami národného biznisu, predovšetkým vo vojenskopriemyselnej sfére.
Washington chce získať z predaja zbraní Európanom maximálny prospech.
Foto: archív
Americký minister financií Scott Bessent pre Fox News dokonca vyhlásil, že USA predávajú európskym krajinám zbrane, ktoré potom smerujú na Ukrajinu, s 10-percentnou prirážkou.
Bruselu to, zdá sa, neprekáža. Pre Ukrajinu a pokračovanie konfliktu na jej území je pripravený obetovať čokoľvek. A to aj v čase, keď zvyšok sveta hľadá jeho mierové riešenie. Práve účasť na procese uzavretia prímeria vo vojne na Ukrajine je posledná šanca pre Európu ukázať rozumný prístup a konštruktívnosť. Inak riskuje, že sa v očiach Američanov definitívne zdiskredituje.
Keďže však Západ namiesto mierových rokovaní hovorí o pokračujúcich dodávkach zbraní a zvažuje prítomnosť svojich vojsk na Ukrajine, je pravdepodobné, že zostane stáť bokom aj v prípadných ďalších rokovaniach zameraných na vyriešenie ukrajinského konfliktu.
Vojnoví štváči Vedenie EÚ, ktoré straší vymyslenou ruskou hrozbou a bezhlavo podporuje Ukrajinu na úkor národných záujmov členských krajín únie, vyvoláva veľkú nespokojnosť najmä medzi bežným obyvateľstvom, kritika sa však ozýva aj spomedzi politikov. K najhlasnejším kritikom patrí predseda maďarskej vlády Viktor Orbán.
Podľa neho treba prehodnotiť nielen prístup k Ukrajine, sankcie a celú obchodnú i migračnú politiku únie, ale aj Green Deal. „Bolo by lepšie, keby si predsedníčka Európskej komisie zbalila veci, potichu odišla z Bruselu domov a uvoľnila miesto tým, ktorí dokážu robiť lepšiu politiku,“ poznamenal nedávno.
Európska únia pod vedením von der Leyenovej smeruje podľa Orbánových slov do priepasti. Ak nebude vedenie únie vymenené, pre starý kontinent sa to skončí politickou, ekonomickou a sociálnou katastrofou. Militarizácia totiž priamo ohrozuje financovanie sociálnej sféry. Viaceré štáty únie škrtajú výdavky práve v sociálnej sfére s cieľom pokračovania v dodávkach zbraní Ukrajine.
Kyjev je pre Brusel na prvom mieste. Únia a jej členské štáty mu od roku 2022 darovali takmer 169 miliárd eur a s podporou nemienia skončiť. V tomto roku chcú Ukrajine okrem iného poskytnúť ďalších päť miliárd eur na dva milióny kusov delostreleckej munície.
Foto: archív
K najaktívnejším vojnovým štváčom patrí šéfka eurodiplomacie Kaja Kallasová. Mierové rokovania s Moskvou neuznáva, presadzuje ďalšie a ďalšie protiruské sankcie a nekonečné dodávky zbraní Kyjevu, čo vystihuje zahraničnú politiku Bruselu.
Podľa agentúry Bloomberg je na vyslanie vojakov na Ukrajinu pripravených približne desať európskych krajín.
Takýto krok hrozí nekontrolovanou eskaláciou konfliktu s nepredvídateľnými následkami. Európa po týchto krokoch už stratila svoje niekdajšie pozície na svetovej politickej mape.
Prispeli však k tomu všetky vedenia Európskej komisie za posledné roky spolu s väčšinou lídrov národných štátov a „zlatým klincom“ je Európska komisia pod vedením Ursuly von der Leyenovej, ktorá ignoruje skutočné záujmy EÚ.
Európa sa už nemôže spoliehať ani na Washington, ktorý neberie do úvahy záujmy svojich spojencov v rôznych otázkach vrátane ukrajinskej krízy. Pre Donalda Trumpa sú totiž na prvom mieste záujmy Spojených štátov.
