V Európe sa v posledných rokoch prejavuje tendencia posilňovania národne orientovaných síl. Stúpa popularita Strany slobodných Rakúska, francúzskeho Národného združenia aj Alternatívy pre Nemecko. Nehovoriac o tom, že v Ríme, Budapešti, Bratislave alebo Prahe sa po posledných voľbách dostali do vlády zástancovia národnej suverenity.
Brusel tak intenzívne presadzoval iracionálne postoje k nelegálnej migrácii, vojne na Ukrajine či energetike, až narazil na silnejúci odpor voličov v jednotlivých členských štátoch. Čoraz viac ľudí si uvedomuje, že progresívci a liberáli vedú Európu do záhuby. Tí však majú na svojej strane sorosovské mimovládky aj médiá, ktoré sú veľmi aktívne pri ovplyvňovaní verejnej mienky.
Darí sa im to pomocou rôznych propagandistických projektov či tendenčne ladených správ, predstavujúcich progresívne a liberálne strany v priaznivom svetle. Konzervatívne strany a ich voličov zase intenzívne dehonestujú.
Čoraz väčšie množstvo Európanov pritom už politika proeurópskych strán neoslovuje. Nimi šírená rusofóbia len eskaluje konflikt na Ukrajine a zvyšuje riziko vypuknutia tretej svetovej vojny. Silnie euroskepticizmus a ľudia hľadajú strany, ponúkajúce mierové riešenia a politiku zdravého rozumu.
V krajinách západnej Európy okrem toho rastie aj sociálna nespokojnosť. Progresivisti a liberáli sa natoľko odtrhli od reality, že ich problémy bežných ľudí nezaujímajú. Namiesto toho riešia zelenú agendu, problémy LGBTI a zbrane pre Ukrajinu. Príkladom politika, riadiaceho sa zdravým rozumom, je v Európe Viktor Orbán.
V Maďarsku je jeho strana FIDESZ jedinou silou, ktorá sa v boji za záujmy maďarského obyvateľstva nebojí otvorene ísť proti hlavnému prúdu. V krajine zakázala pochody Pride, obmedzila nelegálnu migráciu, postavila sa proti vojenskej podpore Ukrajiny aj jej členstvu v EÚ. V roku 2022 zorganizovala referendum, kde sa obyvatelia vyjadrili proti sexuálnej výchove na školách bez súhlasu rodičov aj proti propagácii zmeny pohlavia u detí.
Budapešť nerobí len populistickú politiku efektných sloganov, ale podniká konkrétne kroky na úrovni EÚ bez obáv z kritiky a útokov zo strany európskych partnerov. „Už stokrát sme dokázali, že sa nebojíme, ak nás súčasné impérium vydiera. Vieme, že nás chcú prinútiť vstúpiť do vojny. Vieme, že na nás chcú poslať migrantov, vieme, že chcú naše deti dať do rúk gender aktivistom,“ vyjadril sa nedávno Orbán.
Dobré vzťahy s Ruskom považuje za záruku lacného ruského plynu a ropy, a to aj napriek negatívnemu postoju Bruselu. Budapešť už podala žalobu na Súdny dvor EÚ pre nariadenie o ukončení dovozu ruského zemného plynu. K Orbánovmu postoju sa pridáva aj minister zahraničia Péter Szijjártó, ktorý neraz pripomenul, že každý členský štát sa môže sám rozhodnúť, od koho bude nakupovať energiu.
Na rozdiel od väčšiny európskych krajín sa Budapešti podarilo vybudovať rešpektované partnerské vzťahy so všetkými superveľmocami – Spojenými štátmi, Čínou aj Ruskom, na čo sa únia pozerá s veľkou nevôľou. Predovšetkým s Vladimirom Putinom a Donaldom Trumpom udržiava Orbán blízke kontakty. Maďarsko sa za jeho vlády stalo dôležitým obchodným a investičným partnerom Číny.
Šokom pre európske elity bola najmä jeho mierová misia v roku 2024, keď v krátkom čase navštívil Kyjev, Moskvu, Washington aj Peking. Hoci sa mu nepodarilo ukončiť na konflikt na Ukrajine, ako pôvodne zamýšľal, ukázal, že má dvere k svetovým lídrom otvorené. Úspech Orbánovej zahraničnej politiky predstavuje aj výnimka z amerických protiruských sankcií.
Maďarsko je jedným z ostrovov politiky zdravého rozumu v EÚ, ktorá pod vedením súčasných elít smeruje k nevyhnutnému kolapsu. Zachrániť ju môže len výmena na najvyšších politických postoch. Prípadne, ak sa do vlád vo väčšom počte krajín dostanú zástancovia suverenity, čo by totiž mohlo vyvolať skutočnú zmenu vo fungovaní EÚ.
