Arabské štáty síce rozhodnutie Donalda Trumpa uznať Jeruzalem za hlavné mesto Izraela odsúdili, v skutočnosti sa s ním však potichu zmierili. Naznačujú to nahrávky telefónnych rozhovorov predstaviteľov egyptskej tajnej služby, ku ktorým sa dostal denník The New York Times.
Obavy z intifády
Dôverné telefonáty sa uskutočnili medzi kapitánom Ašrafom Cholím a tromi moderátormi televíznych talkšou, ktoré v Egypte významne ovplyvňujú verejnú mienku. Cholí im vysvetlil, že Egypt síce Trumpovo vyhlásenie odsúdi, ale roztržka s Izraelom a ďalšia palestínska intifáda nie je v štátnom záujme. Moderátori by preto nemali víriť vášne, ale skôr viesť divákov k tomu, aby to prijali ako fakt.
Palestínčania sa vraj namiesto východného Jeruzalema budú musieť zmieriť s Ramalláhom, kde dnes sídli ich vláda.
„Aký je vlastne rozdiel medzi Ramalláhom a Jeruzalemom?“ pýta sa Cholí na nahrávkach. „My to rovnako ako naši arabskí bratia odsúdime. A potom sa z toho stane realita. Palestínčania sa brániť nemôžu a my do vojny ísť nechceme. Svojich problémov máme viac ako dosť.“ Moderátori sľúbili, že sa budú riadiť inštrukciami spravodajských služieb. Egyptská štátna televízia a provládne médiá počas uplynulého mesiaca skutočne v otázke Jeruzalema mlčali.
Donald Trump uznal Jeruzalem za hlavné mesto Izraela minulý rok v decembri a rozpútal tak hlasné protesty v moslimskom svete. Demonštrovalo sa od Tuniska po Indonéziu. Arabské štáty jeho krok verejne odsúdili, egyptskí duchovní americkému viceprezidentovi pred jeho návštevou Blízkeho východu zabuchli dvere pred nosom a Valné zhromaždenie OSN prijalo rezolúciu odsudzujúcu USA. A to je asi tak všetko.
Protesty postupne utíchli, obavy z nového palestínskeho povstania sa nenaplnili a otázka Jeruzalema zmizla so svetových médií. Palestínsky komentátor Mohammed Abu Gosh poznamenáva, že arabské štáty určite mali k dispozícii silnejšie diplomatické prostriedky, ako dať najavo svoj nesúhlas, ale nevyužili ich.
Ticho tolerovaná okupácia
Egypt s Izraelom viedol v minulosti tri vojny, pričom všetky prehral. V roku 1979 s ním uzavrel mierovú zmluvu a uznal existenciu židovského štátu. Káhira síce aj potom izraelskú okupáciu palestínskych teritórií kritizovala, ale potichu sa s ňou zmierila. Saudská Arábia začala vlani na prekvapenie mnohých s Izraelom tajne nastoľovať hospodárske vzťahy. Obe krajiny dostal k rokovaciemu stolu spoločný nepriateľ: Irán.
KORUNNÝ PRINC MOHAMMAD BIN SALMÁN SI PODĽA DIPLOMATICKÝCH ZDROJOV MESIAC PRED TRUMPOVÝM PREJAVOM POZVAL PALESTÍNSKEHO PREZIDENTA MAHMÚDA ABBÁSA DO RIJÁDU A PREDOSTREL MU TRUMPOVU VÍZIU VÝRAZNE OKLIEŠTENÉHO PALESTÍNSKEHO ŠTÁTU.
Bez východného Jeruzalema ako hlavného mesta. Abbás mal len dve možnosti: prijať Trumpov plán alebo odísť z funkcie. Znalci regiónu označujú súčasný postoj Káhiry a Rijádu k otázke Jeruzalema za historickú zmenu. „Pred desiatimi rokmi by arabskí lídri jasne dali najavo, že sa s tým nezmieria,“ myslí si odborník na blízkovýchodný konflikt Shibley Telha.
Lenže dnes už volanie do boja za palestínsky štát s Jeruzalemom ako hlavným mestom nefunguje. Arabské štáty majú po vojne v Iraku, Sýrii a Jemene a zverstvách Islamského štátu iné priority. Egypt má plné ruky práce s teroristami na Sinaji, Saudská Arábia rieši vzťahmi s Iránom.
Podľa denníka The New York Times preto teraz medzi Palestínčanmi začína silnieť presvedčenie, že riešenie blízkovýchodného konfliktu v podobe dvoch štátov je mŕtve. Izrael mierové dohody z Osla využil len na budovanie osád. A tak sa možno budú musieť zmieriť sa s tým, že svoj štát nikdy mať nebudú.
