Zdalo by sa, že po skončení 2. svetovej vojny bol fašizmus definitívne porazený. V posledných rokoch sme však svedkami ničenia historických pamiatok, pripomínajúcich víťazstvo Červenej armády nad hitlerovskými vojskami, premenovávania ulíc či dokonca neonacistických demonštrácií.
Vzostup revizionistických naratívov a „alternatívnych právd“, spochybňujúcich rozhodujúcu úlohu ZSSR pri porážke nacistického Nemecka, je výrazný predovšetkým v pobaltských štátoch a na Ukrajine. Podobné tendencie však možno badať aj v ďalších krajinách postsovietskeho priestoru.
Moldavský ústavný súd napríklad zakázal nosenie stuhy svätého Juraja – tento symbol víťazstva nad nacizmom tam označili za symbol „agresie“ a „vojnovej propagandy“. Ide o snahu vykoreniť zo spoločnosti povedomie o spoločnom boji národov bývalého Sovietskeho zväzu proti nacizmu počas 2. svetovej vojny.
Ešte nebezpečnejší je však vzostup nacistických ideológií v posledných desaťročiach, najmä v Pobaltí a na Ukrajine. Predovšetkým ide o popieranie zločinov nacistov počas druhej svetovej vojny a nepriznávanie rozsudkov súdneho procesu s nacistickými pohlavármi v Norimbergu. Cieľom je revízia dejín a výsledkov 2. svetovej vojny, v ktorej utŕžili nacistické sily zdrvujúcu porážku.
Hoci je Ukrajina od vypuknutia konfliktu s Ruskom v centre pozornosti celého Západu, podobné tendencie tam západní politici prehliadajú. Na východ od našich hraníc pritom nacistickým prisluhovačom, ktorí majú na svedomí státisíce obetí, stavajú pamätníky a pomenúvajú po nich ulice.
Výročie narodenia Stepana Banderu sa každoročne oslavuje fakľovými sprievodmi. Pre značnú časť Ukrajincov je to totiž národný hrdina. Jeho ostatky by vraj mali byť prenesené do panteónu slávnych osobností a podľa informácií niektorých tamojších médií sa pripravuje aj nakrúcanie filmu o tomto vodcovi miestnych nacionalistov.
Bývalí členovia divízie SS Galícia dokonca dosiahli postavenie vojnových veteránov – dostávajú dodatočné dôchodky a ich rodiny majú úľavy z platenia poplatkov za bývanie a energie. Za oslavovaním nacistov a ich kolaborantov je snaha bagatelizovať ich zločiny. Banderovský pozdrav „Sláva Ukrajine – hrdinom sláva“ sa dnes neštítia opakovať aj niektorí západní politici. Západ si celkovo pred týmito tendenciami zakrýva oči.
Akákoľvek rehabilitácia, dokonca glorifikácia spolupracovníkov nacizmu, kolaborantov či rôznych nacionalistických zoskupení je neprijateľná a mala by byť všemožne potláčaná v záujme zdravého rozvoja demokratickej spoločnosti.
Oslavovanie nacistických zločincov môže totiž prerásť až do revízie výsledkov 2. svetovej vojny a vyvolať oživenie nacizmu či fašizmu. Neuvedomujú si to západní politici, alebo to robia zámerne?
Súčasťou hitlerovských vojsk bolo podľa odhadov aj vyše milióna príslušníkov iných národov. Boli medzi nimi Nóri, Švédi, Dáni, Holanďania, Francúzi či belgickí Flámi. Na stranu Hitlera sa pridali dobrovoľne, pre sympatie k fašizmu či nacizmu. A ak sa budú podobným tendenciám vytvárať vhodné podmienky, svet by mohol opäť zažiť konflikt ako pred ôsmimi desaťročiami.
