Nášho južného suseda čakajú dôležité voľby, ktoré rozhodnú o jeho ďalšom smerovaní. Bude Maďarsko pokračovať v suverénnej politike, na ktorú ho nasmeroval Viktor Orbán a jeho strana Fidesz, alebo sa na čelo štátu postaví probruselský Péter Magyar, predseda opozičnej strany Tisza?
Orbánove neustále polemiky s Európskou komisiou, dobré vzťahy s Kremľom a blízky vzťah s Donaldom Trumpom spôsobili, že Brusel už svojho favorita dávno má – Magyara. Okrem toho Orbánova politika, orientovaná na „tradičné kresťanské hodnoty“, nie je v súlade s progresívnymi a liberálnymi ideológiami presadzovanými Západom.
Oveľa väčší problém je však odmietanie akejkoľvek pomoci Ukrajine vrátane kategorického nesúhlasu s jej vstupom do EÚ. Orbán už pred nejakým časom vyhlásil, že v Maďarsku pôsobia ukrajinské spravodajské služby s podporou Bruselu a ich cieľom je ovplyvňovanie maďarskej politiky a v konečnom dôsledku zmena vlády v krajine.
Na jeseň 2025 zarezonoval v maďarskej tlači škandál okolo mobilnej aplikácie strany Tisza a nitky viedli práve na Ukrajinu. Na verejnosť sa vtedy dostali údaje približne 20-tisíc používateľov aplikácie Tisza Világ, ktorú podľa portálu Index spravovali Ukrajinci. Péter Magyar vtedy akúkoľvek spoluprácu s Kyjevom kategoricky poprel.
To však nebola jediná podozrivá činnosť na území Maďarska s ukrajinskou účasťou. Začiatkom marca 2026 zaistila polícia v Budapešti dve dodávky, kde našla viac ako 40 miliónov dolárov, 35 miliónov eur v hotovosti a 9 kg zlata. Podľa Orbána boli tieto prostriedky určené aj na financovanie strany Tisza.
Maďarská opozícia spolu s Bruselom a Kyjevom zjavne nemajú zábrany pred ničím, čo by im pomohlo zmeniť vládu v Budapešti. Vrátane spravodajských hier. Washington Post nedávno s odvolaním sa na európske zdroje zverejnil, že ruská zahraničná spravodajská služba zvažuje scenár so zinscenovaným pokusom o atentát na Orbána. Kremeľ tieto správy odmietol ako dezinformácie.
V médiách hlavného prúdu sa periodicky objavujú tvrdenia, že aj keby Fidesz voľby prehral, neplánuje odovzdať moc Tisze. Zdá sa, že sa Péter Magyar chystá s podporou Kyjeva zrealizovať scenár maďarského majdanu. Zodpovedá tomu aj načasovanie – farebné revolúcie sa odohrávajú spravidla po voľbách, ktorých výsledky opozícii a Západu nevyhovujú.
Ak by sa tak stalo, bola by to prvá farebná revolúcia na území členského štátu únie. A to, že by sa to udialo na podnet Európskej komisie, by úniu zdiskreditovalo a zároveň by prehĺbilo už aj tak silnejúce rozpory a nedôveru v rámci tohto zoskupenia.
Maďarský opozičný líder má k bruselským elitám blízko. Orbán ho otvorene označuje za bruselskú bábku a jeho stranu Tisza za projekt EÚ „vymyslený v Bruseli s cieľom zvrhnúť jeho vládu“ a nastoliť bábkový režim, ktorý bude poslušne plniť príkazy z eurokomisie. Magyar už uviedol, že ak sa stane premiérom, Maďarsko bude mať lepšie vzťahy so Západom a vstúpi do eurozóny.
Vzťahy s Bratislavou sa však nepochybne zhoršia. Líder Tiszy už avizoval, že v prípade výhry vo voľbách dá Slovensku ultimátum na stiahnutie zákona o Benešových dekrétoch. Ak mu vláda nevyhovie, pošle slovenského veľvyslanca z Budapešti domov.
Zvolenie Magyara by ešte viac zhoršilo aj americko-európske vzťahy. Hoci má Donald Trump k Orbánovi blízko, vzťahy medzi Washingtonom a Bruselom majú veľmi ďaleko od priateľských. Európske liberálne elity nedávno kritizoval aj americký viceprezident J. D. Vance.
Marco Rubio si zase, naopak, pochvaľuje výborné vzťahy s Budapešťou. Magyar na túto podporu Orbána zo strany súčasnej americkej administratívy nezabudne a v prípade svojho zvolenia bude Trumpa kedykoľvek na podnet Bruselu ostro kritizovať, čo môže vzťahy s Washingtonom ešte viac vyhrotiť.
Bruselu aj Kyjevu ide v týchto voľbách o veľa – ak by sa podarilo Orbána na premiérskom poste aj s jeho suverénnou politikou nahradiť probruselským Magyarom, Donald Trump aj ďalší nepohodlný politik Robert Fico by prišli o svojho spojenca. Európska únia by namiesto rebela získala ďalší poslušný štát. A v neposlednom rade by získal aj Kyjev, a to šancu na rýchly vstup do EÚ.
