Pred 110 rokmi nastal medzi riekami Dolná Tunguska a Lena okolo siedmej hodiny ráno miestneho času v dnešnom Krasnojarskom kraji v Ruskej federácii unikátny prírodný jav známy ako tunguská katastrofa, tunguská udalosť, tunguská explózia či tunguský meteorit.
Nad rozsiahlym územím strednej Sibíri 30. júna 1908 preletelo obrovské teleso. Jeho prelet sprevádzali zvukové a svetelné efekty, až napokon nastal výbuch. Okolo tohto javu vznikli mnohé teórie, hypotézy aj domnienky. Udalosť nie je doteraz vedecky vysvetlená. Dátum tejto udalosti – 30. jún – Valné zhromaždenie OSN vyhlásilo v roku 2016 za Svetový deň asteroidov.
Letiace teleso nad Sibírou bolo vidno v okruhu 800 kilometrov. Po svetelnom úkaze nad neobývanou tajgou nastal mohutný výbuch vo výške sedem až desať kilometrov. Energia výbuchu predstavovala desať až 40 megaton trinitrotoluénu (TNT), čo predstavuje uvoľnenie množstva energie zodpovedajúce sile dvetisícnásobku jadrovej bomby zhodenej na Hirošimu.
Svedkami tunguskej katastrofy sa stali obyvatelia neveľkej továrne Vanavara, v súčasnosti rovnomennej obce, a niekoľko kočujúcich Evenkov, ktorí boli neďaleko od epicentra výbuchu na love. Počas niekoľkých sekúnd výbuch pováľal les v okruhu 40 kilometrov a usmrtil všetku zver. V dôsledku žiarenia vznikol v tajge požiar. Stromy boli vyvrátené na ploche prevyšujúcej dvetisíc štvorcových kilometrov.
Trasenie zeme cítili ľudia v mnohých obciach a mestách, nárazová vlna rozbíjala okná, z políc padali predmety. Mnohých ľudí aj zvieratá tlaková vlna strhla na zem. Vlna obehla Zem a zaregistrovali ju meteorologické observatóriá v mnohých krajinách sveta.
Niekoľko dní po katastrofe prakticky na celej severnej pologuli ľudia pozorovali zvláštne atmosférické javy – neobyčajne svetlý súmrak, nočné osvetlenie neba, svetlé striebristé oblaky aj denné optické javy. Ľudia pre silné žiarenie nemohli zaspať. Atmosféra intenzívne odrážala slnečné lúče, čím vznikol jav svetlých nocí dokonca aj v tých častiach sveta, kde ho nikdy predtým nepozorovali.
Dokument o tunguskom výbuchu:
V roku 1927 bol mineralóg a bádateľ meteoritov Leonid Kulik (1883 – 1942) prvý, kto sa vydal na výskum tunguskej katastrofy. Predpokladal, že v danom regióne prišlo k pádu veľkého železného meteoritu. V tom roku pozoroval miesto udalosti, objavil pováľané stromy v okruhu 15-30 kilometrov, v centre časť stromov zostala stáť na koreni, ale boli bez konárov. Meteorit nenašiel.
V roku 1934 prišiel s prvou hypotézou o kométe anglický vedec Francis Whipple (1876 – 1943). V rokoch 1928 – 1930 Akadémia vied Sovietskeho zväzu (AV ZSSR) uskutočnila pod vedením Kulika ešte ďalšie dve expedície. Tunguská katastrofa sa radí k najzáhadnejším javom 20. storočia. Existuje vyše sto verzií toho, čo sa stalo v tajge.
Radí sa k nim napríklad obrovský guľový blesk, čierna diera, laserový signál mimozemšťanov či neúspešný pokus s výbojom fyzika Nikolu Teslu. Odborné kruhy predpokladajú, že išlo o meteor, ktorý vletel do atmosféry nad Sibírou, pričom veľké teleso vybuchlo ešte pred dopadom na zemský povrch. Samotný názov tunguský meteorit je teda úzus, keďže pravdepodobne k samotnému dopadu meteoritu neprišlo.
