Americký prezident Donald Trump počas stretnutia s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom podpísal dekrét, podľa ktorého Spojené štáty uznávajú zvrchovanosť židovského štátu nad Golanskými výšinami. Pôvodne sýrske územie anektoval Izrael počas šesťdňovej vojny v roku 1967. Ostatný svet izraelskú kontrolu nad výšinami neuznáva.
Benjamin Netanjahu, ktorému môže Trumpov krok zvýšiť preferencie pred blížiacimi sa parlamentnými voľbami, označil rozhodnutie amerického prezidenta za „historickú spravodlivosť“ a „víťazstvo diplomacie“. Sýrske ministerstvo zahraničia to však považuje za „očividný útok na suverenitu a územnú celistvosť“ Sýrie.
Americký krok odsúdila aj Moskva. Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Maria Zacharovová vyjadrila obavy z „novej vlny napätia na Blízkom východe“. Takéto kroky, ktoré sa dejú mimo právneho rámca a ignorujú všetky medzinárodné postupy, „môžu, žiaľ, situáciu len zhoršiť“.
Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov označil ešte pred podpisom dekrétu chystaný krok za hrubé porušenie medzinárodného práva a prekážku v snahe o riešenie sýrskej krízy. Podľa neho to zhorší situáciu na celom Blízkom východe.
Za neprijateľný považuje americký krok aj Turecko. Minister zahraničia Mevlüt Čavušoglu okrem toho vyhlásil, že Ankara podnikne protiakciu, a to aj na pôde OSN. Pre OSN sa status Golanských výšin nezmenil, keďže jej politika sa odvíja od príslušných rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN.
Golanské výšiny ležia asi 60 kilometrov juhozápadne od Damasku a rozkladajú sa na ploche asi 1 200 štvorcových kilometrov. Izrael väčšinu z nich anektoval v záverečných fázach šesťdňovej vojny v roku 1967 a v roku 1973 odrazil pokus Sýrie o ich znovuzískanie.
V ďalších rokoch obe krajiny súhlasili s vytvorením sedemdesiatkilometrového nárazníkového pásma pod kontrolou pozorovacích jednotiek OSN, technicky však zostali vo vojnovom konflikte. Izrael má na Golanských výšinách vyše 30 osád s 20-tisíc obyvateľmi, ktoré sú podľa medzinárodného práva nelegálne.
